Vplyv obrábania pôdy a odrody na úrodu a kvalitu cukrovej repy

Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy a odrody na organizáciu porastu, úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy

Influence of different soil cultivation and variety on sugar beet stand density, yield and technological quality forming.

I. Černý, V. Pačuta, M. Karabínová

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Summary: From obtained results it is evident significant influence of different types of soil cultivation on stand density, yield and technological quality of sugar beet. The best results in a dry maize growing region we obtained under classical crop cultivation (three times tillage) with following results in a field of emergence rate 74,29 %, gaps 1,52 %, average yield 63,21 t.ha-1, digestion 15,03 °S and a yield of polarised sugar 9,50 t.ha-1. The above mentioned results was the best comparing to another variants of soil cultivation. The better results we also reached with Zenith variety comparing to Fox.

Key words: sugar beet, varieties, soil cultivation, stand density, yield, technological quality.

Souhrn: Z dosiahnutých jednoročných výsledkov je zrejmý významný vplyv rôznych spôsobov obrábania pôdy na štruktúru porastu (poľná vzchádzavosť, medzerovitosť), úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy. V danom pokusnom mieste, lokalizovanom v suchej kukuričnej výrobnej oblasti sa predbežne ako najvýznamnejší javí spôsob prípravy pôdy klasický, nakoľko parametre poľnej vzchádzavosti (74,29 %), medzerovitosti (1,52 %), úrody buliev (63,21 t.ha-1), digescie (15,03 °S) a úrody polarizačného cukru (9,50 t.ha-1) boli najpriaznivejšie, v porovnaní s ostatnými variantami obrábania pôdy. S použitého biologického materiálu sme v sledovaných ukazovateľoch lepšie výsledky dosiahli pri odrode Zenith.

Klíčová slova: cukrová repa, odrody, spracovanie pôdy, organizácia porastu, úroda, technologická kvalita.

Štruktúra porastu cukrovej repy daná rovnomernosťou, resp. nerovnomernosťou vzchádzania výrazne ovplyvňuje kompletnosť porastu, ktorá je považovaná za jeden z najdôležitejších faktorov dosiahnutia optimálnej úrody a kvality cukrovej repy. Výsledná štruktúra porastu závisí od proporcie výsevnej vzdialenosti v riadku, medziriadkovej vzdialenosti, priebehu poveternostných podmienok a dosiahnutej poľnej vzchádzavosti (Bajči, Pačuta, Černý, 1997). Minx (1997) za optimálny považuje počet jedincov na úrovni 85 - 90 tis., parametre dosiahnutej medzerovitosti nie väčšie ako 5 %, resp. 6 % a množstvo zhlukov 2 - 3 %. V dôsledku neprimeranej poľnej vzchádzavosti je potrebné rešpektovať niektoré zásady, zohľadňujúce redukciu strát na úrode cukru.

Recyklizácia organickej hmoty v podmienkach zabezpečujúcich pestovanie cukrovej repy na ornej pôde nie je dostačujúca. Z pohľadu z kvalitnenia bilancie organickej hmoty je možné využívať i iné - alternatívne formy organického hnojenia, zohľadňujúc pretrvájajúci priebeh poveternostných podmienok.

Bereton, Mc Dovan, Dawlens (1986) zistili zvýšený vplyv priebehu extrémnych klimatických podmienok na dosahovanú úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy. K rovnakým záverom dospeli i Černý, Karabínová a Pačuta (1997).

Na základe skutočného stavu Švachula et al. (1997) zistili opodstatnenosť využívania takých pestovateľských opatrení, ktoré by negatívny vplyv uvedených faktorov minimalizovali na prijatelnú úroveň.

Rôzne spôsoby spracovania pôdy Hrubý et al. (1999) vplývajú na úpravu fyzikálnych vlastnotí pôdy, bezprostredne ovplyvňujúcich vodný, vzdušný, biologický a teplotný režim pôdy. Podľa Muchovej (1998) rôzne spôsoby spracovania pôdy vplývajú i na zmeny parametrov technologickej kvality cukrovej repy.

Materiál a metodika

Poľný pokus realizovaný v roce 1998 za účelom overovania vplyvu rôznych spôsobov obrábania pôdy a biologického materiálu na organizáciu porastu cukrovej repy, v interakcii na dosiahnutú úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy odrody Fox a Zenith, bol realizovaný v mierne teplej kukuričnej výrobnej oblasti, na strednej ťažkej hnedozemi. Poveternostné podmienky ročníka uvádzame v tab. 1.

V pokuse bol použitý biologický materiál odrody Fox, Zenith a nasledovné varianty obrábania pôdy:

A - zber slamy, podmietka, maštaľný hnoj, stredná orba, hlboká orba

B - zber slamy, podmietka, zelené hnojenie, hlboká orba, urovnanie povrchu pôdy

C - podmietka so zapravením slamy, zelené hnojenie, hlboká orba, urovnanie povrchu pôdy.

Agrotechnika pokusu zodpovedala zásadám, technológie pestovania cukrovej repy bez ručnej práce.

Tab. 1: Poveternostná charakteristika pokusného miesta v roku 1998

Výsledky a diskusia

Dosiahnuté hodnoty poľnej vzchádzavosti cukrovej repy poukazujú na značnú variabilitu, v závislosti na jednotlivých spôsoboch obrábania pôdy. Z analýzy obrábania pôdy vyplýva, že variant s najvyššou poľnou vzchádzavosťou pri odrode Fox (71,23 %) a Zenith (71,35 %) bol pri klasickom spôsobe prípravy pôdy, s uskutočnením sústavy troch orieb. Najnižšiu poľnú vzchádzavosť v porovnaní s variantom obrábania pôdy A sme zistili pri oboch odrodách na variante obrábania pôdy C, na ktorom okrem zeleného hnojenia zdrojom organickej hmoty bola i zapracovaná slama.

Priemerná poľná vzchádzavosť za uvedené obdobie bola 66,31 %, pričom vyššie parametre poľnej vzchádzavosti sme zaznamenali pri odrode Zenith (+ 4,43 %), v porovnaní s odrodou Fox.

Celkovo, z hodnotenia priemerných hodnôt za obidve odrody vyplýva 23,20 % nárast sledovaného ukazovateľa na variante obrábania pôdy A, v porovnaní s variantom C, na ktorom zistená hodnota bola v priemere najnižšia (vysoko preukazné).

Z výsledkov viacerých autorov vyplýva, že uvedený stav súvisí s odlišným vlahovým hospodárením na jednotlivých variantoch, nakoľko pestovaním medziplodín v suchých oblastiach pred cukrovou repou dochádza k zvýšeným nárokom medziplodiny na vlahu. Z uvedeného dôvodu dosiahnuté hodnoty poľnej vzchádzavosti nekorešpondujú s parametrami poľnej vzchádzavosti charakterizujúcimi progresívne technológie pestovania cukrovej repy.

Medzerovitosť porastu, výrazne oplyvňujúca výslednú štruktúru porastu v rámci jednotlivých variantov obrábania pôdy a odrôd považujeme za štandartnú, a v niektorých prípadoch i nadštandartnú, nakoľko pri niektorých variantoch sme zistili nežiadúce prehusteniu porastu.

Pri odrode Fox a Zenith najnižšia medzerovitosť porastu, v náväznosti na zistený priebeh poľnej vzchádzavosti bola zistená pri klasickom spôsobe príprave pôdy (variant A).

Hodnoty najvyššej medzerovitosti korešpondujúce s výsledkami poľnej vzchádzavosti pri odrode Fox a Zenith boli zaznamenané na variante obrábania pôdy C (3,61 %, resp. 4,94 %). I napriek uvedenej skutočnosti ich považujeme za štandartné.

Priemerná medzerovitosť za pokusné obdobie je 2,53 %. Dosiahnuté hodnoty medzerovitosti za jednotlivé odrody vykazujú nepatrné rozdiely, v rámci ktorých sme zaznamenali jej 1,14 % zvýšenie pri odrode Fox (štatisticky nepreukazné).

Z priemerných hodnôt (tab.2) v rámci pokusného obdobia vyplýva úzke prepojenie medzi hodnotami medzerovitosti dosiahnutými rôznymi spôsobmi spracovania pôdy a poľnou vzhádzavosťou.

Tvorba úrody cukrovej repy je proces komplexný, ktorý okrem technologických parametrov pestovania závisí i od priebehu povetrnostných podmienok, charakter ktorých v roku 1998 (tab.1) bol variabilný, poznamenaný nesúladom medzi priemernou teplotou vzduchu a požiadavkami cukrovej repy na vlahové zabezpečenie. Uvedená disproporcia bola typická predovšetkým na konci vegetačného obdobia, kedy nadmerný úhrn zrážok spôsobil retrovegetáciu cukrovej repy.

Pri odrode Fox, Zenith sme najvyššiu úrodu buliev cukrovej repy dosiahli pri klasickom spôsobe obrábania pôdy, na ktorom bol zistený prírastok úrody 20,90 t.ha-1, rel. 33,85 %, v porovnaní s variantom obrábania pôdy C, resp. 11,96 t.ha-1, 18,48 % v porovnaní s variantom obrábania pôdy B, čo zrejme súvisí s výskytom vyššieho počtu solitérnych riep a tým i vyššou priemernou hmotnosťou buliev.

Celková priemerná úroda buliev za pokusné obdobie bola 56,72 t.ha-1. Vyššiu úrodu sme zaznamenali pri odrode Zenith (+ 5,56 t.ha-1), v porovnaní s odrodou Fox.

Z výsledkov pokusov niektorých autorov, zaoberajúcich sa uvedenou problematikou vyplýva, že na dosiahnutie stabilných úrod v lokalitách s nedostatočným úhrnom zrážok je potrebné pestovať odrody k suchu toleratné.

Hodnotením úrody cukrovej repy v priemere za odrody, sme zistili štatistický vysoko signifikantný vplyv obrábania pôdy, predstavujúci nárast úrody buliev na variante A, v porovnaní s variantom C (najnižšia úroda) 12,56 t.ha-1, rel. 19,88 %.

Digescia cukrovej repy v sledovanom pestovateľskom ročníku bola (14,89 °S) preukazne ovplyvnená spôsobmi obrábania pôdy. Pri odrode Fox bola digescia o 0,40 °S nižšia, v porovnaní s odrodou Zenith.

Hodnotením digescie pri odrode Fox sme zistili nepatrné rozdiely medzi jednotlivými variantami obrábania pôdy. Na variante B (zber slamy, zelené hnojenie) sme zistili prírastok digescie 0,22 °S, rel. 1,50 %, v porovnaní s variantom A, C.

Pri odrode Zenith sme zaznamenali priebeh cukornatosti, charakterizujúci nárast hodnoty na variante A (+ 5,50 %), v porovnaní s variantom obrábania B.

Z hodnotenia priemerných hodnôt digescie vyplýva pozitívny vplyv konvenkčného spôsobu obrábania pôdy (variant A). Zistený nárast bol 0,22 °S., rel. 1,47 %.

Úroda polarizačného cukru, ako jedného z rozhodujúcich faktorov technologickej kvality cukrovej repy bola pri odrode Fox najvýraznejšia ovplyvnená obrábaním pôdy na variante A (+ 3,05 t.ha-1, rel. 33,93 %).

Tendencia maximálnej hodnoty úrody polarizačného cukru pri odrode Zenith je totožná s odrodou Fox (+ 2,29 t.ha-1, rel. 9,91 %, v porovnaní s variantom C).

Priemerná úroda polarizačného cukru za obidve odrody (8,40 t.ha-1) bola vysoko preukazne ovplyvnená spôsobmi obrábania pôdy (variant A + 2,20 t.ha-1, rel. 21,69 %).

Priemerne vyššiu úrodu polarizačného cukru (+ 0,97 t.ha-1) sme zistili při odrode Zenith.

Tab. 2: Vplyv odrody a spracovania pôdy na organizáciu porastu, úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy.

Použitá literatúra

Bajči, P. - Pačuta, V. - Černý, I.: Cukrová repa. I.vyd. UVTIP NOI, Nitra, 1997, 111 s, ISBN 80 - 85330 - 35 - 0.

Černý, I. - Karabínová, M. - Pačuta, V.: Analýza vplyvu poveternostných podmienok a Microbionu na úrodu a kvalitu cukrovej repy. In: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia (zbor. rer.), Agroinštitút, Nitra 1997, s. 146 - 148.

Hrubý, J. et al.: Systémy zpracování půdy k cukrovce. Listy cukrovavarnícke a řepařské, 115, 1999, č.3, s. 80 - 83.

Muchová, Z. - Frančáková, H. - Slamka, P.: Vplyv obrábania pôdy a hnojenia na kvalitu cukrovej repy. Rostl. výr. 44, 1998, č.4, s.167.

Švachula, V. - Pulkrábek, J. - Šroller, J. - Záhradníček, J.: Vlyv stresových faktorů na výnosy a kvalitu cukrovky. Listy cukrovarnícke a řepařské, 113, 1997, č. 4, s. 101.

Adresa autora

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000