V kapitole agrorezortu s rezervami

Z celkového počtu 31 prístupových kapitol už SR uzavrelo 20. Jednou z najťažších a technicky najzložitejších kapitol je poľnohospodárstvo, kde je pokrok Slovenska veľmi obmedzený. Počas medzinárodnej konferencie o integrácii agropotravinárskeho sektora do EÚ to konštatoval komisár EÚ pre poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj a rybné hospodárstvo Franz Fischler. Ak chcú slovenskí producenti uspieť na európskom trhu, mal by pokračovať proces reštrukturalizácie na úrovni fariem. Absolútne kľúčovou je otázka zladenia fytosanitárnych a veterinárnych noriem s legislatívou platnou v EÚ. Podľa Fischlera najneskôr do momentu vstupu do únie musí mať SR vybudovaný Integrovaný agrárny kontrolný systém (IACS), pretože bez tohto dôležitého nástroja nemôže fungovať väčšina opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale ani čerpanie s tým súvisiacich finančných zdrojov. Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš informoval, že rámcovú stratégiu zavedenia IACS rezort schválil v júli tohto roka a považuje ju za absolútnu prioritu. Súčasťou je aj harmonogram a kvantifikácia hlavných úloh, ktoré treba stihnúť najneskôr do konca roku 2003. So zavedením funkčného systému IACS priamo súvisí kontrola priamych platieb pre našich producentov. Všetky kandidátske krajiny vrátane SR požiadali o zavedenie priamych platieb v plnom rozsahu odo dňa vstupu do únie. Podľa komisára Fischlera okamžité zavedenie plných priamych platieb sa nepredpokladá, pretože by spôsobilo trhové výkyvy cien potravín a pôdy. Tento krok by taktiež vplýval na momentálnu štruktúru fariem, ktoré si vyžadujú nevyhnutnú reštrukturalizáciu. Od prvého dňa rozšírenia však nebudú existovať žiadne obchodné bariéry vrátane ciel a kvót. Vzájomný obchod by sa mal otvoriť harmonickým spôsobom a podľa Fischlera ideálnym prípravným nástrojom sú dohody o bezcolných obchodoch. Otvorenou stále zostáva otázka referenčných období, od ktorých sa pri vstupe budú odvíjať produkčné kvóty pre náš agrosektor. Podľa Fischlera nebude EK akceptovať kvóty založené na výrobnom potenciáli. Rozhodujúca bude tzv. historická produkcia, avšak ako referenčné obdobie určite nebude stanovené obdobie spred roka 1989 ani zo začiatku deväťdesiatych rokov. Optimálne môže byť kompromisné riešenie zohľadňujúce vývoj spotreby, ako aj obmedzenia Svetovej obchodnej organizácie.