Úroda a kvalita repy cukrovej podľa obrábania pôdy a hnojenia

Hustota porastu, úroda a kvalita repy cukrovej v závislosti od obrábania pôdy a hnojenia

Influence of soil cultivation and fertilising on stand density, yield and quality of sugar beet

M. Karabínová, V. Pačuta, I. Černý

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Summary: Two years research results with Fox and Zenith cultivars of sugar beet carried out on experimental site of the Slovak University of Agriculture in Nitra showed statistically significant influence of conventional soil cultivation on stand density under gaps 6,61 % (Fox) and 2,61 % (Zenith). Using above mentioned soil cultivation and fertilisation we reached the highest root yield 87,91 t.ha-1 with Fox cultivar. Zenith cultivar reached the highest root yield under reduced cultivation in interaction to Avit 88,01 t.ha-1. We also found out statistically high significant differences in digestion of Fox cultivar due to conventional soil cultivation in interaction to full doses of NPK (16,48°S). In the case of Zenith cultivar it was due to reduced soil cultivation in interaction to full NPK dose (17,18°S).

Key words: sugar beet, soil cultivation, fertilising, stand density, yield, quality.

Souhrn: Dvojročné výsledky (1998-1999) poľných pokusov realizovaných na pozemkoch experimentálnej bázy SPU v Nitre s odrodami cukrovej repy Fox a Zenith poukázali na štatisticky preukazný vplyv konvenčného spôsobu obrábania pôdy na poľnú vzchádzavosť a tým i na rovnomernosť rozmiestnenia rastlín s medzerovitosťou rastlín 6,61 % (Fox) a 2,61 % (Zenith). Pri uvedenom spôsobe obrábania a hnojenia sme v pokusoch zaznamenali najvyššiu úrodu buliev 87.91 t.ha-1 pri odrode Fox. Odroda Zenith najvyššiu úrodu buliev poskytla pri redukovanom spôsobe obrábania v interakcii s použitím Avitu 35 (88,01 t.ha-1). V pokusoch sme zaznamenali štatisticky vysokopreukazné rozdiely v digescii pri odrode Fox vplyvom konvenčného spôsobu obrábania v interakcii s hnojením plnou dávkou NPK (16,48°S) a pri odrode Zenith vplyvom redukovaného spôsobu obrábania v interakcii s hnojením plnou dávkou NPK (17,18°S).

Klíčová slova: cukrová repa, obrábanie pôdy, hustota porastu, úroda, kvalita.

Organizácia porastu cukrovej repy je tesne spojená s hodnotami poľnej vzchádzavosti a medzerovitosti, ktoré svojím zosúladením rozhodujú o rovnomernosti rozmiestnení rastlín a tiež aj o kompletnosti porastu. Kompletnosť porastu a rovnomernosť rozmiestnenia rastlín cukrovej repy je jedným z hlavných predpokladov dosiahnutia optimálnej úrody a kvality (Minx, 1997).

V poľnohospodárskej praxi je medzerovitosť ovplyvnená mnohými faktormi, v ktorých rozhodujúcu úlohu zohrávajú vzdialenosť výsevu, spracovanie pôdy, kvalita osiva, kvalita sejby a ďalšie (Rybáček a kol. 1985, Karabínová a kol. 1997 a ďalší). Za únosnú medzerovitosť podľa Minxa (1992) je možné považovať medzerovitosť 5 až 6 % a optimálny počet rastlín 85 - 90.000 rastlín na ha.

V súčasnosti sa u nás a vo svete využíva minimalizácia spracovania pôdy pri cukrovej repe s obmedzením počtu operácií, čo výrazne racionalizuje pestovanie cukrovej repy.

Z pohľadu vylepšenia bilancie organickej hmoty pre pestovanie cukrovej repy sa stáva aktuálne taktiež využitie letných medziplodín na zelené hnojenie a pozberových zbytkov slamy jako jednej z alternatív náhrady maštalného hnoja a z hľadiska afektívnejšieho využitia dodaných hnojív použitie tekutých organicko minerálnych hnojív (Avit 35, Humix Univerzál) obsahujúcich bioaktívne látky pôsobiace biostimulačne na rastliny, pôdne organizmy a tým zlepšujúce podmienky výživy (Hudec, Bystrická 1998, Pulkrábek, Zahradníček 1993).

Materiál a metóda

V predloženom príspevku analyzujeme vplyv rôznych spôsobov obrábania a hnojenia na hustotu porastu, úrodu, digesciu 2 odrôd repy cukrovej (Fox a Zenith).

Polyfaktorový pokus bol založený v roku 1998 a 1999 na pozemku Výskumno-experimentálnej bázy AF-SPU v Nitre, ktorá sa nachádza v klimaticky mierne suchej oblasti na stredne ťažkej hnedozemi. V pokuse boli použité dve odrody N typu repy cukrovej Fox a Zenith vysiate na vzdialenosť 165 mm. V rámci pokusu sme sledovali nasledovné spôsoby obrábania pôdy:

A - zber slamy, podmietka, maštaľný hnoj, stredná orba, hlboká orba (konvenčná technológia);

B - zber slamy, podmietka, zelené hnojenie, hlboká orba, urovnanie povrchu pôdy (redukovaná technológia);

C - podmietka so zapravením slamy, zelené hnojenie, hlboká orba, urovnanie povrchu pôdy (redukovaná technológia).

Varianty hnojenia:

V1 - NPK plná dávka vypočítaná na úrodu 50 t

V2 - 50 % N + PK + Avit 35

V3 - 100 % N + PK + Avit 35

V4 - 50 % N + PK + Humix univerzál

V5 - 100 % N + PK + Humix univerzál.

Dávky živín na variantoch V1 - V5 boli vypočítané na úrodu 50 t s tým, že na variantoch V2 a V4 boli znížené o 50 %. Organominerálne hnojivo Avit bolo aplikované v rastovej fáze 9 až 11 listu a Humix univerzál bol aplikovaný na 2-krát (1. dávka po vytvorení 11-13 listov, 2. dávka po zapojení porastu).

Výsledky a diskusia

Dvojročné priemerné výsledky (1998 - 1999), ktoré sme dosiahli pri hodnotení poľnej vzchádzavosti (tab.1) dvoch odrôd repy cukrovej (Fox a Zenith) poukázali na štatisticky preukazné rozdiely v poľnej vzchádzavosti vplyvom interakcie obrábania pôdy a hnojenia s najvyššími hodnotami pri odrode Fox - 68,43 % pri konvenčnom obrábaní (A) v interakcii s hnojením pri použití Avitu + 100 % N (V3) a pri odrode Zenith pri tom istom spôsobe obrábania, ale v interakcii s hnojením pri použití Humixu + 50 % N (V4) - 69,96 %. Celkove ako najvhodnejší spôsob obrábania (bez ohľadu na hnojenie) pri oboch sledovaných odrodách sa v pokusoch prejavil konvenčný spôsob obrábania (A), vplyvom ktorého sme zaznamenali vyššiu poľnú vzchádzavosť o 11,70 % resp. o 10,68 % ako na variantoch s najnižšou poľnou vzchádzavosťou pri použití redukovaného spôsobu obrábania so zapravením slamy a zeleného hnojenia (variant C). Dosiahnuté hodnoty poľnej vzchádzavosti v pokusoch nezodpovedajú požiadavkám, ktoré pre optimálnu poľnú vzchádzavosť pre progresívne pestovateľské technológie vo svojich prácach uvádzajú viacerí autori. Uvedené súvisí najmä s menej priaznivými vlhkostnými podmienkami v období sejby a vzchádzania v ročníku 1999, čo výrazne predĺžilo obdobie vzchádzania, porast nerovnomerne vzchádzal výsledkom čoho je v tomto ročníku nízka poľná vzchádzavosť pri oboch analyzovaných odrodách (48,34 % a 49,84 % - tab.5). Rovnomernosť rozmiestnenia rastlín vyjadrená medzerovitosťou (tab.2) dosiahla v našich pokusoch v priemere za dva ročníky hodnoty 9,68 % (Fox) a 8,29 % (Zenith), čo sú hodnoty o niečo vyššie ako za únosné z hľadiska kompletnosti porastu a tým i optimálnej úrody pokladá Minx (1997), čo aj súvisí celkove s nižšou hustotou porastu. V pokusoch pri oboch odrodách sme zistili podobnú tendenciu vplyvu obrábania v interakcii s hnojením na medzerovitosť porastu, keď najnižšie hodnoty boli pri redukovanom spôsobe obrábania (B) v interakcii s hnojením pri použití plnej dávky NPK (3,36 % a 5,35 %). Celková analýza bez ohľadu na hnojenie poukázala na najnižšiu medzerovitosť pri konvenčnom spôsobe obrábania (7,89 % a 6,44 %) zníženú (vysoko preukazne) oproti variantom (C) s najvyššími hodnotami medzerovitosti ( 12,89 % a 10,37 %) o 4,0 %, resp. 3,9 %.

Analýza interakčného vplyvu obrábania a hnojenia na úrodu buliev (tab.3) poukázala na odlišnú reakciu skúmaných odrôd. Odroda Fox najvyššiu úrodu (87,91 t.ha-1) poskytla na variante s konvenčným spôsobom obrábania (A) v interakcii s hnojením pri použití Humixu (V4) s prírastkom úrody oproti kontrolnému variantu (A/V1) 9,72 t.ha-1 rel. 10,3 % a odroda Zenith najvyššiu úrodu (88,01 t.ha-1) pri redukovanom spôsobe obrábania (B) v interakcii s hnojením pri použití Avitu (V2) s prírastkom oproti kontrolnému variantu (A/V1) o 24,43 t.ha-1 rel. 36,3 %. Podobná tendencia vplyvu obrábania na úrodu buliev v rámci odrôd je zrejmá i z priemerných výsledkov (bez ohľadu na hnojenie). Pre odrodu Fox v pokusoch jednoznačne ako najvhodnejší spôsob obrábania sa ukázal konvenčný spôsob, s prírastkom úrody 13,19 t.ha-1 rel. 19,5 % a pre odrodu Zenith redukovaný spôsob obrábania so zeleným hnojení (B) zvýšenie o 10 t.ha-1 rel. o 14,0 % oproti priemernej úrode. Rozdiely v úrodách buliev vplyvom obrábania boli štatisticky vysoko preukazné. Z variantov hnojenia ako najvhodnejšia úroveň bola pri oboch odrodách úroveň hnojenia s aplikáciou Humixu (V5) s prírastkom oproti V1 o 5,1 t.ha-1 rel. 7,8 % (Fox) a 8,54 t.ha-1 rel. 12,7 %, rozdiely boli štatisticky nepreukazné.

Z ukazovateľov technologickej kvality vo vzťahu k obrábaniu a hnojeniu uvádzame digesciu v °S tab.4. Ako z tabuľky vyplýva, rozdiely vplyvom obrábania hnojenia boli významné (vysoko preukazné) v prospech obrábania na variante “A” v interakcii s hnojením plnou dávkou NPK (V1) pri odrode Fox s najvyššou hodnotou digescie 16,48°S a pri odrode Zenith v prospech variantu obrábania “C” v interakcii s hnojením plnou dávkou NPK (V1) s najvyššou hodnotou digescie 17,18°S.

Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje hustotu porastu, úrodu buliev a technologickú kvalitu je ročník. Ako z tabuľky 5 vyplýva, ročník sa významne podieľal na formovaní jednotlivých parametrov, s ročníkovou variabilitou v rozpätí od 16,1 % (digescia) do 361,4 % (medzerovitosť porastu). Priaznivejšie podmienky pre formovanie hustoty porastu boli v ročníku 1998, ale vyššia úroda buliev i vyššia digescia bola v ročníku 1999, uvedené súvisí s kompenzačnými vzťahmi v poraste.

Z porovnávania odrôd sú zrejmé štatisticky významné (preukazné) rozdiely vo všetkých sledovaných parametroch v prospech odrody Zenith, ktorá v pokusoch poskytla vyššiu úrodu o 6,03 t.ha-1 rel. o 8,0 % a vyššiu digesciu o 0,79°S rel. o 5,0 %.

Tab. 1: Poľná vzchádzavosť v % repy cukrovej v závislosti od rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia v priemere za roky 1998 - 1999

Tab 2: Medzerovitosť porastu repy cukrovej v % v závislosti od rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia v priemere za roky 1998 - 1999

Tab. 3: Úroda repy cukrovej v t.ha-1 v závislosti od rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia v priemere za roky 1998 - 1999

Tab. 4: Digescia v °S v závislosti od rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia v priemere za roky 1998 - 1999

Tab. 5: Variabilita poľnej vzchádzavosti, úrody buliev a digescie vplyvom ročníka repy cukrovej

Literatúra

Bajči, P. - Pačuta, V. - Černý, I.: Cukrová repa. ÚVTIP Nitra, 1998.

Hudec, J. - Bystrická, J.: Použitie antistresového kvapalného hnojiva Avit 35 na cukrovú repu. In: Nové možnosti pri pestovaní cukrovej repy, Nitra, Agrotár, 1998, s. 16 - 19.

Karabínová, M. - Černý, I. - Pačuta, V.: Analýza vplyvu racionalizačných opatrení na úrodu a kvalitu cukrovej repy. In: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra 1997, s. 148 - 151.

Minx, L.: Výnosové využitie vzdálenosti v řádku rostlinami cukrovky. Rostlinná výroba 38, 1992, č.6, s. 511 - 515.

Páltik, J.: Technika a mechanizácia pestovania cukrovej repy. In: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra 1997, s. 107 - 114.

Pulkrábek, P. - Zahradníček, J.: Regulátory rústu při pěstování cukrovky. In: Řepařství 1998, Praha, ČZU, 1998, s. 142 - 146.

Rybáček, V.: Cukrovka, SZN Praha, 1985.

Adresa autora

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000