POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA AKO VÝROBNÝ FAKTOR

THE UTILIZATION OF AGRICULTURAL LAND AS A FACTOR OF PRODUCTION

Doc.Ing.František KUZMA, PhD.

Adresa autora:

Katedra ekonomiky, Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

Súhrn:

V sledovanom období klesá využitie poľnohospodárskej pôdy. Príčinou je najmä zníženie kúpischopného dopytu po poľnohospodárskych produktoch a nízka efektívnosť spôsobená rastom cien vstupov do poľnohospodárskej výroby. Možno očakávať, že spolu s rastom výkonnosti NH SR , bude rásť dopyt po poľnohospodárskych produktoch , čo podnieti aj využitie poľnohospodárskej pôdy. Znížené využitie pôdy môžeme považovať za rezervu. Ani pritom , že v súčasnosti je pôda nedostatočne využitá, nie je možné podceňovať jej ochranu.

Summary:

In the years considered the use of agricultural land has decreased. The reasons are the reduction of effective demand of agricultural products and low production efficiency caused by the increase of input prices. One can expect an increase of effective demand of agricultural products as the efficiency of national economy of Slovakia increases, which can in turn cause an increase in the utilization of agricultural land. The reduced use of agricultural land can be considered as a reserve. Even in the current reduced utilization of agricultural land, its protection can not be under valued.

Kľúčové slová:

pôda, produkcia rastlinnej výroby, produkcia živočíšnej výroby, hustota chovu HD, spotreba.

Key words:

land, crop production, animal production, density in animal husbandry, consumption.

Výroba tovaru i poskytovanie služieb v podmienkach trhovej ekonomiky prebieha prostredníctvom využitia výrobných faktorov pôdy, práce a kapitálu. Vhodnou kombináciou výrobných faktorov vo výrobnom procese dosahuje výrobca produkciu, tržby a prípadne zisk. Vzhľadom k tomu, že množstvo poľnohospodárskej pôdy je prakticky konštantné, vhodnú kombináciu využitia výrobných faktorov možno hľadať len v poklese využitia poľnohospodárskej pôdy a zmenami množstva práce a kapitálu.

Výnimočné vlastnosti pôdy ako výrobného faktora vyžadujú, aby pôde ako výrobnému prostriedku v poľnohospodárstve bola venovaná veľká pozornosť i v agrárnej a výživovej politike SR.

Jedným zo strategických cieľov agrárnej politiky SR je: "Zveľaďovanie a ochrana poľnohospodárskej pôdy, ekologické hospodárenie v krajine a zamedzenie vstupu cudzorodých látok do potravinového reťazca".

Vývoj výmery a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR

Verejnosť vo všeobecnosti akceptuje požiadavku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Táto požiadavka je zakotvená i v legislatíve, a to nielen z posledného obdobia, ale i vo vzdialenejšej minulosti. Platným zákonom na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu je zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane PPF. Jeho účinnosť podporuje nariadenie vlády o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z PPF č. 152/1996 Z.z. Aj vďaka legislatívnej ochrane sa základná štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu mení len nevýrazne. Vývoj výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR zachytávame v tabuľke 1.

Vývoj výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR

Tabuľka 1

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Dá sa predpokladať, že plocha pôdy pre poľnohospodársku výrobu sa aj naďalej bude znižovať zatrávnením a zalesnením neúrodných pôd, čo odporuje aj dotačná politika, ako i urbanizáciou.

V sledovanom období mierne klesalo percento zornenia (preradením málo úrodných pôd na zatrávnenie).

Ku zníženiu výmery došlo u špeciálnych kultúr (vinice, chmelnice, ovocné sady). Prejavuje sa u nich aj zlá veková štruktúra, pretože nedochádza k dostatočnému obnovovaniu ich výsadby, a to i napriek dotáciam na predvýsadbovú prípravu, rekonštrukciu a zakladanie nových sadov, viníc a ďalších špeciálnych kultúr až do výškdy 40 % skutočných nákladov. Výrobné podniky vzhľadom na nízku efektívnosť a problémy so

speňažovaním produkcie nepovažujú tieto kultúry za ekonomicky zaujímavé a odsúvajú ich na okraj výrobných zámerov.

Špecifickým problémom poľnohospodárstva SR je využitie trvalých trávnych porastov. Ich výmera dosahuje vyše 840 000 ha a má tendenciu mierneho nárastu. Pritom stavy hovädzieho dobytka a oviec silne poklesli, čo prispelo k zníženiu využitia trvalých trávnych porastov pre poľnohospodársku produkciu. Hustota chovu hospodárskych zvierat je uvedená v tabuľke 2. Z uvedených údajov je zrejmé zníženie hustoty chovu hospodárskych zvierat cca o 30 %. Najvýraznejší je pritom pokles hustoty chovu hovädzieho dobytka v sledovanom období viac ako o 36 %.

Intenzita živočíšnej výroby

Tabuľka 2

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Výroba produktov rastlinnej a živočíšnej výroby na 1 ha poľnohospodárskej pôdy

Tabuľka 3

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

V tabuľke 3 je zachytená výroba produktov RV a ŽV na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. Závažný pokles je viditeľný najmä vo výrobe obilnín a všetkých produktoch živočíšnej výroby. Trvalejší vzostup je badateľný u cukrovej repy a olejnín. Pokles výrobkov RV a ŽV na 1 ha poľnohospodárskej pôdy rovnako potvrdzuje pokles využitia poľnohospodárskej pôdy. Zníženie intenzity poľnohospodárskej výroby je viditeľné aj v objeme hrubej poľnohospodárskej produkcie, ktorá pri prakticky nezmenenej výmere poľnohospodárskej pôdy poklesla o viac ako 19 %. (Tabuľka 4)

Hrubá poľnohospodárska produkcia SR v cenách roku 1989 spolu a na 1 ha poľnohospodárskej pôdy Tabuľka 4

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Pokles objemu rastlinnej výroby v sledovanom období dosahuje 14 % a živočíšnej výroby viac ako 22 %.

Zníženie využitia poľnohospodárskej pôdy možno doložiť tiež poklesom spotreby priemyselných hnojív (tabuľka 5), keď spotreba v roku 1995/96 je nižšia ako 50 kg čistých živín na l ha poľnohospodárskej pôdy.

Spotreba priemyselných hnojív spolu a na l ha p.p.

Tabuľka 5

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Uvedené výsledky potvrdzujú, že využitie poľnohospodárskej pôdy je v súčasnom období znížené zhruba o 20 %. Príčinou tohoto stavu je pokles dopytu po poľnohospodárskych produktoch spôsobený zníženou výkonosťou NH SR a zmenou preferencií obyvateľstva v štruktúre dopytu.

Stav zníženého využitia poľnohospodárskej pôdy možno zároveň považovať za rezervu pre budúci rast poľnohospodárskej výroby. Z hľadiska efektívnosti výroby v poľnohospodárstve je potrebné pre umožnenie optimálnej kombinácie faktorov pôda, práca, kapitál, vytvoriť podmienky, aby sa otvoril trh s poľnohospodárskou pôdou, ktorý prakticky nejestvuje.

Príčinou malého záujmu o kúpu pôdy ako výrobného faktora pre poľnohospodársku výrobu je vcelku veľmi nízka efektívnosť a rizikovosť poľnohospodárskej výroby. V súčasnosti fungujúci trh s pôdou nie je rozhodujúcou brzdou rastu efektívnosti, pretože napriek súkromnej držbe malých výmer sú tieto organiznačne spojené k hospodáreniu na veľkých výmerách.

SÚHRN

V sledovanom období klesá využitie poľnohospodárskej pôdy. Príčinou je najmä zníženie kúpyschopného dopytu po poľnohospodárskych produktoch a nízka efektívnosť spôsobená rastom cien vstupov do poľnohospodárskej výroby. Možno očakávať, že spolu s rastom výkonnosti národného hospodárstva SR a bude rásť dopyt po poľnohospodárskych produktoch, čo podnieti aj využitie poľnohospodárskej pôdy. Znížené využitie pôdy môžeme považovať za rezervu. Ani pritom, že v súčasnosti je pôda nedostatočne využitá, nie je možné podceňovať jej ochranu.

LITERATÚRA

Bielik, P. : Výkonnosť a dôchodkovosť podnikov agropotravinárskeho komplexu. Vedecký seminár "Vplyv agrárnej politiky na formovanie integračno-hospodárskych a agroobchodných štruktúr. KE FEM SPU Nitra, december 1997.

Kuzma, F. : Transformácia poľnohospodárstva na trhové podmienky. In. Zborník vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní ´97, Nitra, SPU 1997, s. 117-124.

Podolák, A. : Makroekonomické pozície agrárnej politiky. Záverečná správa grantovej úloh E 32 VEGA č. 2084/95, KE FEM SPU v Nitre, december 1997.