Lahodiaci big bang komisára Verheugena

Európska únia by sa v roku 2004 mohla rozšíriť až o desať nových krajín. Takýmto posolstvom prekvapil európsky komisár zodpovedný za rozšírenie Günter Verheugen vo svojom vystúpení počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Doteraz sa totiž o big bangu (teda vstupe väčšieho počtu krajín do Európskej únie naraz) hovorilo len veľmi opatrne, najmä vzhľadom na nesúhlas a obavy niektorých členských krajín z takéhoto scenára.

Diskusia poslancov o rozširovaní a budúcnosti Európskej únie teda nepochybne potešila niektoré kandidátske krajiny. Komisár Verheugen totiž potvrdil rok 2004 za termín rozširovania a big bang práve v čase vrcholiacich príprav na novembrové hodnotiace správy Európskej komisie o pokroku jednotlivých kandidátov v prístupovom procese. Ráta sa s krajinami takzvanej luxemburskej skupiny, ktoré začali s úniou rokovať v roku 1998, s Litvou, Lotyšskom, so Slovenskom a s Maltou. Práve im by sa totiž mohlo podariť ukončiť prístupové rokovania do konca roku 2002, čo je podmienkou na vstup a účasť krajiny na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004.

Rozšírenie o desať štátov však pre mnohé členské krajiny znie dramaticky. V porovnaní so 185 miliónmi obyvateľov kandidátskej trinástky je však 75 miliónov (počet obyvateľov desiatich kandidátov, ktorí pripadajú do úvahy) prijateľným číslom.

Takýto scenár vzbudzuje u členov obavy najmä z dvoch dôvodov: financovanie procesu rozšírenia, keďže rozpočtový rámec je stanovený do roku 2006 a časový harmonogram ratifikácie Zmluvy o Európskej únii z Nice, ktorý narušilo neúspešné írske referendum. Rozširovanie sa však nesmie stať obeťou rastúceho odcudzenia medzi európskymi občanmi a európskymi inštitúciami a rozhodovacieho procesu, tvrdil komisár Verheugen. A včera prijatá rezolúcia Európskeho parlamentu o rozširovaní zachádza ešte ďalej, keď naznačuje, že rozširovanie je možné aj bez ratifikácie Zmluvy z Nice. Zdôvodnenie je celkom logické: bolo by nemysliteľné najpokročilejším kandidátskym krajinám povedať, že musia so vstupom do únie počkať.

Verheugenovo posolstvo má však aj ďalší význam. Stratégia z Nice, prijatá v decembri minulého roku, totiž už priniesla svoje ovocie. Nádejných kandidátov vyprovokovala na väčšiu aktivitu v prijímaní acquis communautaire a tiež na väčšiu flexibilitu, čoho príkladom boli aj prístupové rokovania o voľnom pohybe pracovných síl.