Kto v EÚ chce kúpiť pôdu, musí na nej pracovať

V SR môže poľnohospodársku a lesnú pôdu vlastniť ktokoľvek

Na Slovensku je vyše 9 mil. parciel, z ktorých prevažná väčšina nemá väčšiu rozlohu ako niekoľko árov. Ich majitelia často bývajú stovky kilometrov od svojich majetkov a zväčša im chýbajú vlastnícke listy. Na pôde nepracuje nezriedka už tretia generácia vlastníkov, preto sú poľnohospodárske podniky nútené uzatvárať nájomné zmluvy s tisíckami vlastníkov, ktorí sú neraz roztrúsení po celom svete. Za takýchto okolností je už len poštovné značnou nákladovou položkou. Napriek tomu je trh s pôdou v SR prakticky obmedzovaný len nedostatkom kapitálu a zanedbaným katastrom nehnuteľností. Aj poľnohospodársku a lesnú pôdu môže kúpiť ktorýkoľvek občan SR.

Otázka vlastníctva pôdy je však veľmi citlivá aj v EÚ nielen pre zložitý systém agrodotácií, ktorý je viazaný práve na vlastníctvo pôdy. Niektoré z krajín EÚ preto právne zasahujú do trhu s pôdou najmä stanovovaním podmienok, za ktorých je možné kúpiť poľnohospodársku pôdu. V Dánsku je to možné len vtedy, ak kupujúci má aspoň 18 rokov, je občanom jednej z krajín EÚ, bude mať trvalé bydlisko v mieste svojej poľnohospodárskej pôdy najneskôr 6 mesiacov po nákupe, a ak ide o pozemok väčší ako 30 ha musí mať poľnohospodárske vzdelanie a pôdu musí sám obrábať. V prípade, že kupujúci, jeho manželka a deti vo veku 18 rokov, sú už majiteľmi jedného alebo dvoch poľnohospodárskych pozemkov, môžu kúpiť najviac ešte jeden pozemok za podmienok, že všetky pozemky nie sú od seba vzdialené viac ako 10 km a celková plocha pozemkov nesmie presiahnuť 70 ha. Fúzia dvoch poľnohospodárskych pozemkov je možná, ak spojením nepresiahnu 127 ha. Podobné obmedzenia v menšej či väčšej miere platia takmer v každej krajine EÚ.

Poľnohospodárske pozemky sa prenajímajú aj v EÚ. Prenájom je však prísne sledovaný, pretože s prenájmom pôdy prenáša majiteľ aj právo na dodávku agrokomodít, ktoré vyplýva z národných produkčných kvót schválených Európskou komisiou. Prenájom je teda viacročný. V Rakúsku sa v prevažnej miere dĺžka nájmu poľnohospodárskej pôdy uzatvára na 5 a viac rokov. Pri trvalotrávnych porastoch (TTP), sadoch a viniciach na 10 až 15 rokov. V Nemecku sa preferuje dĺžka nájmu poľnohospodárskej pôdy na obdobie 9 - 12 rokov. Francúzsko uzákonilo najnižšiu dĺžku nájmu poľnohospodárskej pôdy na 9 rokov a zákonom podporilo tvorbu dlhodobých prenájmov. Inštitút životného prenájmu v minimálnej dĺžke 25 rokov umožňuje nájomníkovi dosiahnuť dôchodkový vek. Dlhodobý nájom je jedným z rozhodujúcich nástrojov vytvárania stabilného podnikateľského prostredia subjektov hospodáriacich na pôde.

Najväčším prenajímateľom poľnohospodárskej pôdy je Slovenský pozemkový fond. Má stanovenú výšku nájomného najmenej 1% z úradnej ceny pôdy. Ostatní vlastníci poľnohospodárskej pôdy ako cirkev, obce a fyzické osoby prenajímajú pôdu za 1,5 - 3% úradnej ceny. Výška nájomného za poľnohospodársku pôdu v SR je v porovnaní s krajinami EÚ 14 - 55-krát nižšia. V praxi, najmä v podhorských oblastiach, pri prenajímaní TTP a pasienkov u fyzických osôb, sa často nájomné hradí v naturáliách, čo do značnej miery ovplyvňuje jeho reálnu výšku.