Ekologické pestovanie cukrovej repy, jej produkcia a kvalita

VPLYV EKOLOGICKÉHO PESTOVANIA CUKROVEJ REPY NA JEJ PRODUKCIU A KVALITU

The effect of ecological growing of sugar beet on its production and quality

K. Kováč, Š. Žák

VÚRV Piešťany, Slovenská republika

Summary: In the years 1991, 1992, 1996, 1997, 1998 and 1999 ecological growing of sugar beet was compared with the conventional system in a 6-strip-of-field stationary crop rotation in Borovce near Piešťany. We evaluated production indices and technological value indices. After 6-year growing of sugar beet in an ecological way we came to the following conclusions:

· sugar beet root yield as well as technological indices were influenced the most by the year,

· there were no statistically significant differences in yield and quality indices in both systems,

· parameters of technological quality tended to higher values in the conventional way of sugar beet growing (excluding sugar content),

· parameters of molasses-forming elements tended to lower values in the ecological way of sugar beet growing.

Key words: sugar beet, ecological growing, yield, quality.

Souhrn: V Borovciach pri Piešťanoch v 6 honovom stacionárnom osevnom postupe sme v rokoch 1991, 1992, 1996, 1997, 1998 a 1999 porovnávali ekologické pestovanie cukrovej repy s konvenčným systémom. Hodnotili sme produkčné ukazovatele a ukazovatele technologickej hodnoty. Po 6 - ročnom pestovaní cukrovej repy ekologickým spôsobom sme dospeli k nasledovným záverom :

· úrodu koreňa cukrovej repy, ale aj technologické ukazovatele najviac ovplyvňoval ročník,

· v úrodových aj kvalitatívnych ukazovateľoch pri oboch systémoch neboli štatisticky významné rozdiely,

· tendencie vyšších parametrov technologickej kvality boli pri konvenčnom spôsobe pestovania cukrovej repy (s výnimkou cukornatosti),

· tendencie nižších hodnôt melasotvorných látok (s výnimkou sodíka) boli pri ekologickom spôsobe pestovania cukrovej repy.

Klíčová slova: cukrová repa, ekologické pestovanie, výnos, kvalita.

Ekologické systémy namenajú riadenie agroeko-systému ako autonómneho systému, založeného na primárnej produkčnej schopnosti pôdy v daných agroklimatických podmienkach. Sú zamerané na podporu vlastného potenciálu pre produkciu biomasy, v súlade s biologickými mechanizmami bilancie živín, zvyšovania pôdnej úrodnosti a regulácie chorôb a škodcov (Lacko Bartošová, Frančáková, 1995). V ekologickom poľnohospodárstve je všestranný, dobre vyvážený osevný postup s veľkým zastúpením strukovín a okopanín základným predpokladom pre dobrú funkciu pestovateľského systému (Dlouhý, 1994).

Cukrová repa patrí v rastlinnej výrobe k význam-ným plodinám, ktoré v osevnom postupe pozitívne ovplyvňujú pôdne prostredie, potláčanie burín a kvalitu následnej produkcie (Kováč, Klimeková, 1998).

V poslednom čase sa zavádzajú do technolo-gických postupov výroby cukrovej repy nové prvky, preto je potrebné vyhľadávať v nich práve tie, ktoré pozitívne pôsobia na zvyšovanie jej technologickej hodnoty. Pomerne výrazne sa na zmenách kvality repy uplatňuje spôsob obrábania pôdy a osevný postup (Frančáková a kol., 1996). Paušálne uplatňovanie konvenčnej technológie pestovania cukrovej repy je energicky a prevádzkovo náročné. Nízke úrody a kvalita spôsobujú, že jej pestovanie na Slovensku je v mnohých poľnohospodárskych podnikoch neefektívne (Kováč, Miština, 1993).

Najdôležitejším ukazovateľom technologickej kvality cukrovej repy je cukornatosť koreňa a výťažnosť bieleho cukru. Popri geneticky podmienených činiteľoch sa na tvorbe kvality repného koreňa zúčastňuje aj veľa rôznych vplyvov agrotechnickej povahy, medzi ktorými závažnú úlohu zohráva výživa (Kováčová, 1999). Podľa Schmidta (1993) sa hnojenie, ktorým usmerňujeme výživu, podieľa na tvorbe úrody 30 %-tami, poveternostné podmienky 15 - 30 %-tami, pôda a jej spracovanie 10 - 15 %-tami, odroda a osivo 20 %-tami.

Buriny v ekologickom systéme hospodárenia spôsobujú najväčšie problémy, ktoré odrádzajú od širšieho rozvoja tohoto spôsobu hospodárenia. Je to spôsobené tým, že ekologický spôsob hospodárenia na pôde vyžaduje podstatne vyššiu agronomickú disciplínu, ako pri konvenčnom spôsobe, kde takmer všetky nedostatky v technológii pestovania môžeme kompen-zovať aplikáciou pesticídov (Surovčík, Drobný, 1997).

Cukrová repa sa v ekologickom poľnohospo-dárstve pestuje len výnimočne. V nových technológiách s výsevom na konečnú vzdialenosť (0,18 až 0,22 m) je udržovanie nezaburinených pozemkov bez použitia herbicídov značne problematické (Pačuta, 1995).

Pretože okopaniny do systému ekologického poľnohospodárstva nesporne patria, rozhodli sme sa zaoberať aj problematikou cukrovej repy pestovanej ekologickým spôsobom.

Materiál a metóda

Cieľom riešenia bolo odskúšanie ekologického pestovania cukrovej repy v širšom kontexte na jej produkciu a technologickú kvalitu v oblasti s prikázaným ochranným režimom (PHO zdrojov podzemnej vody - 2. stupeň, vonkajšie pásmo).

Stacionárne pokusy boli založené v roku 1991. V rámci biologického osevného postupu sa cukrová repa pestuje po ozimnej pšenici.

Varianty hnojenia a výživy:

B1 - ekologické pestovanie cukrovej repy (organické hnojenie - maštaľný hnoj, 40 t.ha-1)

B3 - konvenčné pestovanie cukrovej repy (organické hnojenie - maštaľný hnoj, 40 t.ha-1 + priemyselné hnojivá NPK 80:38:96 )

V roku 1991 boli použité priemyselné hnojivá NPK 110:38:96.

Obrábanie pôdy bolo štandardné (3 orby) podmietka, zaorávka maštaľného hnoja stredne hlbokou orbou pluhom s odhrňovačkou a ošetrenie oráčiny valcom, hlboká orba s hrubým urovnaním oráčiny klincovou bránou. Predsejbová úprava pôdy stredne ťažkými nesenými klincovými bránami. Sejba špeciálnou sejačkou na cukrovú repu.

Ochrana rastlín: Pri variante B1 neboli použité žiadne agrochemikálie. Na tomto variante sme simulovali ekologické pestovanie cukrovej repy. Buriny sme odstraňovali plečkovaním alebo ručnou okopávkou. Na variante B3 v prípade výskytu burín, chorôb a škodcov ošetrenie bežnými povolenými prípravkami.

Stanovište pokusu: Pokus bol založený v Borovciach pri Piešťanoch, nadmorská výška 167 m. Priemerná ročná teplota 9,2oC, priemerná suma teplôt 3000oC (kukuričná výrobná oblasť), dlhodobé priemerné zrážky za vegetačné obdobie 352 mm. Pôdy sú černozeme na spraši, stredne ťažké, so stredným obsahom humusu, strednou zásobou P, vysokou zásobou K a s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou.

Organizácia pokusu: Cukrová repa odrody Intera sa pestovala v 6 honovom osevnom postupe (lucerna siata, lucerna siata, ozimná pšenica, cukrová repa, jarný jačmeň, kukurica) pri výsevnej vzdialenosti medzi riadkami 0,45 m a v riadku 0,125 m. Pokus bol založený blokovou metódou v štyroch opakovaniach. Rozmery pokusných parceliek 6 x 12 m. Zberová plocha cukrovej repy bola 10,80 m2 (dva riadky po celej dĺžke parcely).

Chemické rozbory: Fyzikálno - chemickými analýzami na automatickej linke VENEMA (Selekt Bučany) bola stanovená cukornatosť v oS a obsahy draslíka, sodíka a alfa amino dusíka v miligramekvivalentoch na 100 g repy. Na základe cukornatosti a obsahu melasotvorných látok sme vypočítali výťažnosť rafinády (B) podľa Reinefelda :

B = Dg - [ (K+Na) x 0,343 + a -aminoN x 0,094 + 0,29 ]

Ďalej sme vypočítali produkciu polarizačného cukru a úrodu rafinády z hektára. Výsledky sme štatisticky vyhodnotili analýzou rozptylu.

Výsledky a diskusia

Priemerná úroda koreňa cukrovej repy za 6 ročné pokusné obdobie je 62,96 t.ha-1. Pri ekologickom systéme bola priemerná úroda koreňa za toto obdobie 60,75 t.ha-1 a pri konvenčnom systéme 65,16 t.ha-1. V jednotlivých rokoch sa pohybovala (v poradí ekologický systém, konvenčný systém) v ekologickom systéme od 42,07 t.ha-1 (1991) až do 76,36 (1999) resp. od 40,65 t.ha-1 (1991) po 81,28 (1999) pri konvenčnom systéme. Štatistickým zhodnotením sme nezistili preukazné rozdiely v úrode koreňa medzi spôsobom pestovania cukrovej repy.

Úroda koreňa a technologická kvalita cukrovej repy bola najviac ovplyvnená odlišnosťami v priebehu počasia v sledovaných rokoch. K podobným zisteniam dospeli aj Bajči, Tománková 1991; Kováč, Miština 1993; Kováč, Klimeková 1998; Kováčová 1999 a ďalší. Všetky zmeny v úrodových ukazovateľoch a takmer vo všetkých ukazovateľoch technologickej kvality medzi rokmi boli vysoko preukazné. Podobný výsledok dosiahli tiež Muchová a kol. 1997.

Z tabuľky 1 vyplýva, že pri úrode koreňa sme dosiahli vyššiu priemernú úrodu v 6 ročnom období v porovnaní s ekologickým (zvýšenie nebolo štatisticky významné). Zistili sme však štatisticky významné rozdiely medzi rokmi. Podobnú situáciu sme zistili i v úrode polarizačného cukru. V úrode rafinády, ako najdôležitejšom hodnotenom znaku vôbec sa rozdiely medzi jednotlivými systémami pastovania cukrovej repy po 6 ročnom skúšaní prakticky eliminovali, keď sme dosiahli pri ekologickom systéme pestovania 8,03 t.ha-1 a pri konvenčnom systéme 8.29 t.ha-1 a vysoko preukazné rozdiely boli iba medzi rokmi.

Podobnú situáciu sme zaznamenali aj pri hodnotení ukazovateľov technologickej kvality cukrovej repy. Pri cukornatosti je zaujímavé, že v 6 ročnom priemere sme dosiahli vyššiu hodnotu pri ekologickom systéme pestovania ako pri konvenčnom systéme. To isté sa potom prejavilo aj pri výťažnosti rafinády, keď pri ekologickom spôsobe pestovania cukrovej repy sme dosiahli hodnotu 13,13 % kým pri konvenčnom spôsobe iba 12,93 %, čo predstavuje pri ekologickom spôsobe 101,5 % absolútnych. Tieto rozdiely medzi systémami však neboli štatisticky významné. Pri oboch ukazovateľoch technologickej kvality boli však zistené vysoko preukazné rozdiely medzi rokmi. Tieto poznatky korešpondujú s autormi Frančáková a kol. (1996), ktorí tiež zistili najlepšiu kvalitu repy pri variante ekologickej sústavy hospodárenia s konvenčným obrábaním pôdy.

Melasotvorné látky (draslík a a - amino dusík) dosiahli vyššie hodnoty pri konvenčnom spôsobe pestovania cukrovej repy ako pri ekologickom spôsobe, čo je výhodnejšie pre ekologický spôsob pestovania, pretože v ekologickej repe je potom čistejšia šťava a tým vyššia výťažnosť rafinády. Tieto rozdiely však neboli štatisticky významné. Štatisticky vysoko preukazné boli iba rozdiely medzi rokmi.

Pri obsahu sodíka, ktorý je ďalším melasotvor-ným prvkom, sme zaznamenali opačnú tendenciu. V 6 ročnom priemere sme zistili pri ekologickom systéme pestovanie cukrovej repy obsah tohoto melasotvorného prvku 1,19 miligramekvivalenta na 100 gramov sušiny oproti 1,14 miligramekvivalenta na 100 gramov sušiny pri konvenčnom systéme pestovania. Ani tento rozdiel však nebol štatisticky významný. Pri hodnotení ročníkov sme pri sodíku však nezistili vysoko preukazné rozdiely ako pri prakticky všetkých ostatných ukazovateľoch, ale iba preukazné rozdiely.

Naše výsledky pokusov ukázali, že je možné pestovať cukrovú repu aj v ekologickom systéme hospodárenia s uspokojivými výsledkami. Je to náročnejšie predovšetkým v ochrane proti burinám, chorobám a škodcom. Cukrová repa ako veľmi dobrá predplodina má svoje miesto v osevnom postupe, ktorý tvorí dôležitú súčasť ekologického pestovania rastlín.

Literatúra

BAJČI, P. - TOMÁNKOVÁ, E.: Stupňované dusíkaté hnojenie a jeho vplyv na zmeny v tvorbe biomasy a technologickej kvalite jednosemennej odrody cukrovej repy. Rostlinná výroba, roč.37, 1991, č.1 , s. 81.

DLOUHÝ, J.: Ekologické zeme delství In: Kováč, K. - Gö ransson, M. a kol.: Integrované a ekologické systémy rastlinnej výroby. Piešťany: VÚRV, 1994 s.16-27.

FRANČÁKOVÁ, H. - LACKO BARTOŠOVÁ, M - MUCHOVÁ, Z.- BAJČI, P: Úrody vybraných plodín a kvalita cukrovej repy v ekologickom a integrovanom systéme hospodárenia. Rostlinná výroba, roč. 42 , 1996, č.10, s.471-477.

KOVÁČ, K. - KLIMEKOVÁ, M.: Pestovanie cukrovej repy pri obmedzených vstupoch v podmienkach ochrany podzemných zdrojov vody. Listy cukrovarnícke a řepařské, roč.114, 1998, č.11, s. 300 -304.

KOVÁČ, K. - MIŠTINA, T.: Vplyv pôdoochranných technológií na úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy. Půdoochranné technologie v pěstování rostlin, zborník referátov, Hrušovany u Brna: VUVZ, odbor základní agrotechniky, 1993, s. 69 - 71.

KOVÁČOVÁ, M.: Racionalizácia hnojenia cukrovej repy s dôrazom na kvalitu úrody. Selekt Bučany, záverečná správa, 1999, s.30.

LACKO BARTOŠOVÁ, M. - FRANČÁKOVÁ, H.: Úrody a kvalita produkcie vybraných plodín v ekologickom a integrovanom systéme hospodárenia. Aktuálne otázky oživenia agrokomlexu, zborník referátov, Michalovce: OVUA , 1995, s.235 - 239.

MUCHOVÁ, Z.- FRANČÁKOVÁ, H. - SLAMKA, P. - LACKO BARTOŠOVÁ, M.: Vplyv integrovanej sústavy na kvalitu cukrovej repy. Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra : SPÚ, 1997, s. 102 - 106.

PAČUTA, V.: Zásady pestovania poľnohospodárskych plodín. In: Lacko Bartošová, M. a kol.: Ekologické poľnohospodárstvo. Vydavateľstvo EKO, 1995, s. 62 - 75.

SCHMIDT, L. a kol.: Vliv vegetačních podmínek na dynamiku ru stu a chemické složení cukrovky. Listy cukrovarnícké a řepařské, roč.109, 1993, s 121 - 125.

SUROVČÍK, J. - DROBNÝ, J.: Regulácia burín. In: Kováč, K. a kol.: Ekologické hospodárenie na pôde, Piešťany: VÚRV, 1997, s. 6 - 91, druhé vydanie.

Adresa autora

Tabuľka 1.: Priemerné úrody koreňa a technologickej kvality cukrovej repy pestovanej ekologickým a konvenčným spôsobom

E - ekologická,

K - konvenční

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000