Aj slovenskí zeleninári čelia globalizácii

Po vlaňajšej nadúrode zeleniny a následnej odbytovej kríze, ktorú sprevádzal pokles cien zeleniny hlboko pod výrobné náklady, avizovali slovenskí zeleninári radikálne zníženie pestovateľských plôch. Prvé odhady hovorili o poklese pestovania zeleniny na polovicu a neboli ďaleko od pravdy. Potvrdzuje to Mikuláš Takacz, prezident Slovenskej zeleninárskej únie, ktorá zastupuje významnú časť našich pestovateľov zeleniny, určenej pre trh. Najpresnejší obraz o celkovom pestovaní zeleniny na Slovensku, vrátane samozásobiteľského, poskytujú informácie o množstve predaných osív.

- Väčší pestovatelia, ktorí majú vybudované sklady a teda nemohli príliš veľa ustúpiť z výrobného programu, medziročne znížili nákup osiva asi o 35 percent. Menší však až o polovicu. Najviac boli postihnutí malí pestovatelia s výmerami l až 3 hektáre, - uviedol M. Takacz.

Podľa oficiálnej štatistiky bolo vlani na Slovensku 32-tisíc hektárov pestovateľských plôch zeleniny. Na trhovú produkciu bolo z toho určených okolo 12-tisíc hektárov. V tomto roku však podľa M. Takacza klesli plochy zeleniny, určenej pre trh, na 6,5- až 7-tisíc hektárov a pokles pestovania zeleniny sa dotkol aj samozásobiteľov. K zníženiu produkcie pritom došlo najmä v záhradkárskych osadách v okolí veľkých miest, kde sa obyvateľom viac oplatí zeleninu kupovať v supermarketoch, ako ju pestovať. Ani skladovanie zeleniny z vlaňajška sa veľmi nevyplatilo. Veď ešte pred mesiacom bolo možné doviezť z Holandska preskladnenú cibuľu po 80 halierov za kilogram.

V tomto roku sa skorá zelenina predávala už za podstatne lepšie ceny ako pred rokom. Potešujúca tendencia je podľa M. Takacza aj dôsledkom spomenutého poklesu produkcie. Aj v ostatných európskych štátoch totiž došlo k radikálnemu zníženiu plôch najrozšírenejších druhov zeleniny, najmä cibule, mrkvy a kapusty, ktoré boli vlani najproblematickejšie. Možno teda predpokladať, že na trhu nebudú také prebytky zeleniny ako v minulom roku. Najväčšou prekážkou na dosiahnutie lepších nákupných cien tak zostáva zlá vyjednávacia pozícia pestovateľov voči veľkým obchodným reťazcom.

V rámci postupujúcej globalizácie však ani pokles pestovania zeleniny v Európe ešte nemusí podľa M. Takacza automaticky znamenať ustálenie odbytových pomerov u nás. Ak by bola napríklad veľká nadúroda vo vzdialenej Tasmánii, ktorá patrí k najväčším svetovým producentom cibule, sekundárne to vraj pocítime aj my. Stačí, ak by niektorí veľkí európski vývozcovia po vytlačení z tradičných mimoeurópskych trhov presmerovali produkciu na vnútorný trh EÚ. Naši zeleninári súčasne upozorňujú na nenápadne rastúce dovozy z Ázie. Napríklad cesnaku či priemyselných rajčín z Číny alebo uhoriek-nakladačiek z Indie. To im môže v budúcnosti spôsobiť väčšie ťažkosti ako európska konkurencia.

Peter Fillo