Vplyv ručnej prebierky kvetov a plodov na vybrané kvalitatívne a kvantitatívne vlastnosti hospodársky významných odrod jabloní pestovaných v tvare štíhleho vretena

Evaluation of mechanical blossom and fruit thinning for refined quantitative and qualitative effects of economicaly interesting varieties of slender spindle of apple trees

Vplyv ručnej prebierky kvetov a plodov na vybrané kvalitatívne a kvantitatívne vlastnosti hospodársky významných odrod jabloní pestovaných v tvare štíhleho vretena

Ján MEZEY

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Súhrn, kľúčové slová

Kvalita plodov zohráva v súčasnom ovocinárskom svete kfúčovú úlohu pri konečnej realizácií úrody na trhu. Na jej zabezpečenie sa využívajú rózne metódy. Medzi známe, ale relatívne málo používané patrí ručná prebierka kvetov a plodov. Modemé odrody reagujú róznym spósobom na tieto dve typy prebierky. Obe pdspievajú k veľkostnej a tvarovej vyrovnanosti, rovnomernému vyfarbeniu a konečnej vizuálnej kvalite

Prebierka plodov, prebierka kvetov, kvalita plodov, štíhle vreteno, jablone, odrody

Summary, keywords

Fruit and blossom thinning of apples not only allows for an increase in size of the remaining fruit on the free, but also improves fruit color and quality, reduces limb breakage, and promotes general tree vigor. The center apple of a cluster is usually the largest and the best apple to leave. Thinning helps maintain regular, annual bearing in certain apple varieties, such as Golden Delicious, Mutsu, James Grieve Red fhat otherwise have a tendency fo bear heavy crops every other year

Fruit thinning, blossom thinning, slender spindle, apples, fruit quality , varieties

Introduction - Úvod

Stalo sa zjavným, že prebierka nielen zabraňuje alternácii, ale taktiež kladne vplýva na vel'kost' a vyfarbenie plodov, podporuje silu rastu stromov a zabraňuje mechanickému poškodeniu konárov hmotnost'ou úrody. Vd'aka týmto poznaniam sa začala prebierka používat' častejšie, no stále zostávala nákladná. Kvalita produkcie na ovocnom trhu sa dostáva čoraz viac do popredia. V zmysle tohto vývoja nastáva situácia a možnosť kvalitatívnymi ukazovatel'mi zvyšovat' cenu. Pri jadrovom ovocí sú tieto ukazovatele ovplyvnené práve prebierkou. Sú to najme vel'kosť ovocia, krycia farba a nutričné látky v ovocí. Prebierkou je možné aj ked' nie úplne obmedzit', ale do vel'kej miery zamedzit' alternácií a teda dosahovat' každým rokom relatívne stabilné úrody.

Methods - Metódy

Pokusy sme realizovali na piatich odrôdách dozrievajúcich v rôznom čase (James Grieve Red, Braeburn), troch variantoch a desiatich opakovaniach.

Results - discussion - Výsledky - diskuse

Z hodnotených odrôd jabloní (pokus bol hodnotený v rokoch 1999-2001) bola v roku 1999 najúrodnejšia odrôda Mutsu, ktorá v roku 1999 dosiahla úrody 53,26 t.ha-1. Najmenšie úrody mala odrôda James Grieve Red a to 27,3 t. ha-1. Ostatné odrôdy dosiali v roku 1999 nasledovné úrody: Gala Mondial 32,3 t. ha-1, Golden Delicious Reinders 29,0 t. ha-1, odrôda Braeburn 48,3 t. ha-1.

V roku 2000 dosiahli odrôdy nasledovné úrody: odrôda James Grieve Red 34,8 t. ha-1, odrôda Gala Mondial 37,0 t. ha-1, odrôda Golden Delicious Reinders 36,1 t. ha-1, odrôda Mutsu 53,6 t. ha-1 a odrôda Braeburn 49,1 t. ha-1. Najviac teda odrôda Mutsu a najmenej odrôda James Grieve Red. V tomto roku sme zaznamenali miernu alternáciu rodivosti pri odrôde Mutsu.

V roku 2001 boli najvyššie úrody sledované pri odrôde Braeburn a to 46,0 t. ha-1 (kontrolný variant) a najnižšie pri odrode Golden Delicious Reinders a to 23,6 t. ha-1 (kontrolný variant).

Ciel' optimálne regulovanej úrody stanovený v metodike pri odrôde Gala Mondial na 30-35 t. ha-1 bol splnený v rokoch 1999 a 2000 v roku 2001 nebol splnený. Pri odrôde Braeburn sme si stanovili hranicu 40-45 t. ha-1, ktorá bola splnená počas všetkých troch rokov a pri odrôde Mutsu sme dosiahli priemerne z jedného hektára 46,12 t. ha-1'. Úroda bola regulovaná na hmotnostné rozpatie 45-50 t. Ciel' programovaných úrod bol splnený, s výnimkou roka 2001.

Príčiny nesplnenia programovaných úrod vidíme v prejavení sa striedavej rodivosti a na druhej strane priebehom počasia v prvom polroku roku 2001, ako aj nadúrodou v roku 2000. Neplatí to pre odrodu Braeburn, ktorá aj napriek týmto faktorom priniesla programované úrody a potvrdila svoje vel'mi kvalitné parametre.

Ako najvhodnejší variant z kvantitatívneho hl'adiska bol variant bez prebierky kvetov a plodov. Pri odrôde Mutsu sme dosiahli v rokoch 1999 a 2000 úrody nad 50,0 t. ha-1 v roku 1999 53,26 t. ha-1 a v roku 2000 52,98 t. ha-1.

Maximálne množstvo I. akostnej triedy bolo dosiahnuté v roku 2000 pri odrode Braeburn na variante s prebierkou plodov a to 98,2 %. Najmenej plodov I. triedy bolo v roku 2001 pri odrode James Grieve Red a to 72,1 %. Na kontrolnom variante. Najviac neštandardných plodov bolo pri odrôde Mutsu v roku 2001 a to 11,2 %.

Najmenej neštandardných plodov bolo pri odrode Braeburn a Gala Mondial v roku 1999 na variante s prebierkou plodov a to 0,2 % a pri odrode Braeburn v roku 2001 a to 0,2 % pri variante s prebierkou plodov.

Jednotlivé odrody zaradené do pokusov reagovali rozdielne na ten-ktorý druh prebierky. Nezistili sme výrazné rozdiely pri prebierke letných jesenných a zimných odrôd.

V pokusoch sme zistili, že je možné vhodne regulovat' úrodu na dopredu stanovenú hranicu.

Z kvalitatívneho hl'adiska je najvhodnejšou ručná prebierka plodov, je síce náročná na ručnú prácu, ale pri sledovaní a zvyšovaní kvality, ktorá je v modernej ovocinárskej Európe už samozrejmým pojmom, je najefektívnejšou metódou k dopestovaniu takéhoto ovocia.

References - Použitá literatúra

Green, D. W. - Lord, W. J.: Effects of Dormant Prunnig, Summer Prunning, Scoring and Growth Regulators on Growth Regulators on Growth Yield and Fruit Quality of Delicius and Cortland Apple Trees. J. Amer. Soc. Hort. Sci., 1983, s. 590-595

Hričovský, I. - Belucz, J. - Mezey, J.: Pestovanie jabloní v tvare štíhleho vretena, TV Vel'ký Meder, 2001, videofilm Hričovský, I. - Mezey, J.: Uplatnenie rezistentných odrôd pri ekologickom pestovaní jabloní, In: Enviro 2000, medzinárodný seminár, 4.5. 2000, Nitra

Jager, M.: Fruchtausdunnung aus der Sicht der Privatberatung in der Ortenau. In: Weinsberger Obstbauseminar, LVWO Weinsberg, 1999, s. 10-13

Mezey, J. - Ďurica, D.: Pestovanie jabloní v tvare štíhleho vretena v závlahových podmienkach, In: Odborný seminár pre ovocinárov, Bánov, referát

Mezey, J. - Král', J.: Problémy pri pestovaní jabloní v tvare štíhle vreteno, In: Aktuálne problémy ovocinárskej výroby na Slovensku, odborná celoslovenská konferencia, Agroinštitút Nitra, 8.4. 1999

Mezey, J.: Ovocinárske technológie pre biozáhrady, texty k odbornej prednáške na výstave Záhrada 2001 v DT Žilina dňa 26.4. 2001, 15 s.

Mezey, J.: Vplyv prebierky kvetov, plodov a chemickej ochrany na vybrané kvalitatívne a kvantitatívne vlastnosti hospodársky významných odrôd jabloní pestovaných v tvare štíhleho vretena, doktorandská dizertačná práca, SPU Nitra, 2002

Ruess, F.: Ergebnisse zur Fruchtausdunnung aus drei Versuchsjahren. In: Weinsberger Obstbauseminar , LVWO Weinsberg, 1999, s.1-4.

Schroder, H.: Erfahrungen und Perspektiven der Fruchtausdunnung ~ icht der Forschung In: Weinsberger Obstbauseminar, LVWO Weinsberg, 1999, s.15-18 '~-

Zíka, J.: Vliv data odstranení a probírky pludku na tvorbu kverných pupenů jabloní. In: Vedecké práce ovocinárske 13,1993, s.25-31.

variant A - ručná prebierka kvetov. Z celkového počtu kvetov, resp. kvetných ružíc sme odstránili v závislosti od celkového počtu 33 % kvetov. Kvety boli v štádiu ružového puku, začiatku kvitnutia, resp. v plnom kvete. Ponechali sme iba terminálne (stredové, král'ovské) kvety.

variant B - prebierka plodov, prebierku sme robili v termíne počas júnového opadu plodov. Plody boli vo fenofáze vel'kosti vlašského orecha. Jednou o zásad, ktorou sme sa riadili bola regulovaná úroda v závislosti od odrody.

variant C - kontrola, bez prebierky kvetov a plodov. Slúži aj na monitorovanie striedavej rodivosti.

Počet a hmotnosti plodov pri ručnej prebierke kvetov za roky 1999-2001

Počet a hmotnosti plodov pri ručnej prebierke plodov za roky 1999-2001