Úrad turistom, reštaurácie domácim

Hotelieri, reštauratéri, prevádzkovatelia vlekov, mnohí politici a novinári ešte v období vzniku tohto štátu upozorňovali, aký dôležitý je pre slovenskú ekonomiku turistický ruch. Mnohí tvrdili, že spoločný štát nepraje turistickému ruchu na Slovensku, lebo vraj vtedy veľké cestovné kancelárie lákali turistov najmä do Prahy. Slovenský aktívny turistický ruch však stále chradne, najvypuklejšie je to pri porovnaní jeho podielu na HDP. Pri vyjadrení jeho absolútneho prínosu je to menej než v roku 1996 - v minulom roku sotva pol miliardy USD. Je to výrazne menej než v susedných krajinách vrátane Česka. Spomenuté záujmové skupiny stále žiadajú štátnu podporu pre turistický ruch. Avšak dnes si už nikto nespomenie, že od leta 1999 sme sa rozhodli oželieť časť výnosov z DPH pri "ubytovacích službách a službách jedální", ktoré boli preradené zo sadzby 23 % do 10 %, aby sa vraj podporil turistický ruch. Rozvoj turistického ruchu oveľa menej závisí od ceny obeda a prenocovania ako od úrovne infraštruktúry, ktorou sa nemyslia len kilometre diaľnic a vyrazených tunelov, ale aj stav ciest všetkých tried, vyznačenie smerov, funkčnosť telefónnych automatov... Ide aj o to, či reštauračné zariadenia môžu turistovi poskytnúť jedlo alebo slúži väčšina z nich našincom, ktorí sa necítia v kruhu svojej rodiny dobre a tam komunikujú spôsobom, ktorý odháňa turistov. Slovensko sa môže pýšiť Tatrami alebo, povedzme, aj Gabčíkovom, ale ak v okolí turisticky zaujímavých lokalít nemožno vykonať na úrovni mnohé životné potreby a príjemne tráviť čas, lokality vlastne strácajú na cene. Posledné zverejnené poznatky zo Zemplínskej Šíravy len potvrdzujú, že miestni našinci si vlastne návštevy turistov neprajú. Podobné problémy s udržiavaním poriadku mali v Sovietskom zväze, preto vyhradili mnohé pláže, hotely a obchody len pre cudzincov. Navyše mali dostatok bezpečnostných zložiek na usmernenie turistov, ktorí sa omylom zatúlali mimo miest, ktoré chceli vidieť.

Náš prístup k turistickému ruchu pripomína predošlý systém v dvojkoľajnosti pri riadení podnikovej ekonomiky. Vtedy sa sledoval oddelene výrobný plán a plán "vedecko-technického rozvoja". Oba sa splnili, ale výroba nemala úroveň porovnateľnú so svetom. Napriek tomu, že existovalo ministerstvo technického a investičného rozvoja. Podobná schizofrénia je dnes pri turistickom ruchu: akoby podmienky naň potrebovali iba turisti. Ale úrad pre turistický ruch čoskoro vznikne…