Problémy okolo diviačej zveri

Ing. Ján MERCEL

Nielen na stránkach nášho obľúbeného časopisu Myslivost (na Slovensku ho tiež považujeme za náš časopis) sa v poslednom období diskutuje veľmi náročná problematika chovu a lovu diviačej zveri, ale i v nemeckom časopise Wild und Hund je takmer v každom čísle veľmi podrobne rozoberaný tento problém. A preto, vážení čitatelia, dovoľte mi so súhlasom šéfredaktora Wild und Hund pána Dr. Karla-Heinza Betza preložiť Vám veľmi zaujímavé názory a riešenia chovu a lovu diviačej zveri v Nemecku, ktoré sú v mnohých prípadoch totožné s našimi.

Chov diviačej zveri sa v tejto krajine posudzuje z dvoch hlavných hľadísk tak ako to rozvádzajú R. Kröger a S. Schmitt.

1 - Zvyšovanie stavov diviačej zveri je priamo úmerné s úživnosťou revíru, priaznivými klimatickými podmienkami v zimnom a jarnom období, správnym selektívnym odstrelom zabezpečujúcim NKS a napokon s prikrmovaním, najmä ak toto predstiera alebo maskuje vykrmovanie zveri (mastsimulation), čo je nežiadúce a má za následok zvyšovanie plodnosti diviačic a znižovanie úmrtnosti diviačat.

Sprievodnými javmi takto zvyšovaných stavov sú predovšetkým škody na poľnohospodárskych pozemkoch a práve tieto vyvolávajú diskusiu na stránkach časopisu Wild und Hund.

Prikrmovanie sa zásadne nesmie prevádzať na poliach, ale iba v lese s cieľom udržať a zamestnať zver v nočných hodinách čo najdlhšie v lese. Je to tzv.. odvádzacie prikrmovanie. Pri prikrmovaní sa má predkladať iba malé množstvo krmiva, lebo tajomstvo prikrmovania nie je v množstve (vo vykrmovaní), ale v pravidelnosti podávania, aby si zver zvykla, že tam vždy niečo nájde. Vždy pri dodržiavaní tejto zásady sa dokázalo, že i pri menšom množstve krmiva sa dosiahli úspechy v chove a love, ako i finančné úspory.

Krmovisko by sa malo vyznačovať: - primeraným dostatkom okrajového porastu zaisťujúceho mesačný tieň, - prirodzenými priehlbinami vedúcimi ku krmovisku z viacerých strán slúžiacimi pre možnosť príchodu zveri na krmovisko v skrytosti, - nemalo by byť pri rušných cestách, ale v nerušených lesných priestoroch.

Predkladanie krmiva je prevádzané z rôznych zariadení mechanicky alebo ručne ovládaných, buď do válovov alebo priamo na zem. U nás je k dispozícii dostatočný výber týchto zariadení tak ako sú uvádzané v knihe ”Diviačia zver” na strane 210 od Ing. Hella. Skúsenosti v Nemecku ukázali, že najlepší spôsob prikrmovania je zahrabávanie kukurice alebo pšenice priamo do zeme alebo jej prekrytie drobnými kameňmi, kde sa zver takto pomerne dlhšie zdržuje a zamestná vyrývaním krmiva a neskorým príchodom na pole. Podávanie krmiva do válovov spôsobuje rýchle nasýtenie a následný odchod do iných priestorov hlavne na pole, kde spôsobuje škody rozrývaním pôdy a hľadaním živočišnej potravy (pandravy, myši, chrústy...) najmä na jar. Táto vlastnosť diviačej zveri je vyvolaná nutnou a zvýšenou potrebou živočišných bielkovín najmä u diviačic v čase vývoja plodu. V Nemecku je zásadne zakázané prikrmovanie na poliach volným rozhadzovaním kukurice tak ako je to vidieť na obrázku a môže skončiť v niektorých spolkových krajinách peňažitou pokutou až 5000 euro. A vôbec, platí tu zásada, že je nezmyslom (Unsin) prikrmovanie diviakov na poliach.

2 - Zabezpečenie správneho selektívneho odstrelu spočívajúceho v tom, že sa prikrmovanie prevádza na prechodoch zveri na polia, na okrajoch lesa, v priesekoch, lúkach apod. za účelom lovu najmä za mesačných nocí. Ak sa diviak dostane do kukurice alebo repky, nie je možne ho odtiaľ vylákať ani najlepším spôsobom prikrmovania. Lov diviakov na miestach s predloženým krmivom v Nemecku sa považuje za jednu z mála efektívnych možností zasiahnuť selektívne do stavov zveri. Ani pri posliedkach, ani pri spoločných poľovačkách sa nedá úspešne a s pokojným svedomím prevádzať správny selektívny odstrel. Preto pri prikrmovaní pre tento účel, tj. zaistenie selektívneho odstrelu, sa krmivo rozmetáva do väčšieho priestoru, aby sa dokázalo zabezpečiť správne posúdenie každého jedinca pred výstrelom. Sústredenie viacej jedincov pri jednom krmnom zariadení alebo ploche znemožňuje previesť dokonalý selektívny odstrel a výber. U nás sa v tomto smere uskutečňuje tzv. prilákacie prikrmovanie na uľahčenie odstrelu, aby sa zver navnadila na určité miesto (Ing. Hell). Poľovníci tento spôsob nepovažujú za vlastné prikrmovanie, lebo ide o nepatrné množstvo vyloženého krmiva, zmyslom ktorého je zver zastaviť na nevyhnutne krátku dobu za účelom posúdenia.

Pri selektívnom odstrele v Nemecku sa často opakujú problémy nedostatočného lovu diviačic. Lov diviačic je totiž doteraz v niektorých revíroch ”tabu”. Ďalším problémom je skutočnosť, že pre mnohých poľovníkov v revíroch kedysi bez diviačej zveri, bolo objavenie sa tejto vítanou možnosťou loviť ” vo vlastnom lese, túto bezpochyby atraktívnu zver , a preto sa robilo všetko na jej udržanie a rozšírenie.

Pre dosiahnutie úspechu v chove a love diviačej zveri sú v jednotlivých spolkových krajinách vydané konkrétne nariadenia. Tak napr. v Brandenbursku je pre prikrmovanie priamo predpísané krmivo, a to: obilie, kukurica, žaluď, bukvica a zemiaky. Množstvo krmiva sa musí obmedziť na potrebnú mieru a plocha prikrmovania nesmie prekročiť 50 m. Pri podávaní krmiva sú vylúčené rôzne mechanické zariadenia a prostriedky. Počet krmidiel je obmedzený. Boli pokusy kukuricu urobiť atraktívnejšou pre zver primiešaním korenia, soli a anízu.

Týmto príspevkom sú iba naznačené problémy a ich riešenia s diviačou zverou v Nemecku. Je nutné sa zamyslieť nad súčasným stavom u nás, pretože prikrmovanie diviačej zveri najmä v zimnom období je nevyhnutné bez ohľadu na vysoké stavy, lebo diviak si nedokáže zo zamrznutej pôdy získať potravu a najmä ak bola neúroda žaluďu a bukvice. Čiže je odkázaný na pomoc poľovníka. To znamená, že správne prevádzané prikrmovanie v lesných porastoch má svôj zmysel.