Pridružená výroba: áno či nie?

Pridružené výroby boli pred transformáciou významným zdrojom príjmov poľnohospodárskych podnikov. Neskôr sa vytratili a v súčasnosti opäť ožívajú v úvahách niektorých odborníkov. Podľa moravských expertov Františka Čubu a Josefa Hurtu sa poľnohospodári na celom svete zaoberajú aj nepoľnohospodárskymi aktivitami. V USA dokonca na pridružené výroby údajne pripadá až 70 percent z príjmov podnikateľov v agrárnom sektore. Tamojší roľníci budujú elektrárne aj liehovary a vyrábajú rôzne polotovary a produkty, čím výrazne zlepšujú svoju dôchodkovú situáciu.

Po roku 1990 sa väčšina pridružených výrob sprivatizovala s tým, že ich najčastejšie ovládli bývalí zamestnanci, - povedal F. Čuba. - Postupne by sa však mali obnovovať, pretože môžu poskytnúť pracovné príležitosti ľuďom, ktorí budú odchádzať z poľnohospodárstva. Okrem toho sa takto môže rozšíriť ponuka momentálne nedostatkových produktov a služieb, nehovoriac o tom, že pre agrárne subjekty môže byť pridružená výroba opäť zdrojom nemalých finančných príjmov.

Ako ďalej pripomenul F. Čuba, súčasná pridružená výroba sa musí vyznačovať modernou organizáciou. Jednotlivci nemajú šancu na úspech, preto by sa záujemcovia mali združovať, prípadne by mali byť organizovaní vo forme špecializovaných útvarov poľnohospodárskych podnikov. V Českej republike už tento model odskúšali a fungoval veľmi dobre.

Na Slovensku sa názory na ďalší rozvoj pridruženej výroby v agrárnom sektore rozchádzajú. Vyplýva to aj z našej ankety. Čo si teda myslia o perspektívach pridruženej výroby manažéri našich podnikov?

• Róbert KOTYRA, predseda Roľníckeho družstva Oščadnica, okres Čadca:- Kedysi sme zamestnávali v pridruženej výrobe vyše 100 ľudí, ktorí sa venovali prakticky všetkému, čo bolo treba urobiť. To je však už minulosťou, pretože niektoré činnosti, najmä stavebné práce a kovovýroba sa osamostatnili a venujú sa im naplno. V minulosti sa pridružené výroby často rozvíjali sezónne, čo už teraz nie je možné, lebo obchodní partneri majú záujem iba o stálych dodávateľov a subdodávateľov. Najväčšie možnosti momentálne vidím v agroturistike, ktorá môže byť najmä v regiónoch s vysokým dopytom po turistických službách významným prínosom pre poľnohospodárov. My sme napríklad s finančnou pomocou programu SAPARD vybudovali penzión, v ktorom našlo prácu asi 45 ľudí. Keďže sme zaradení aj do programu biologického poľnohospodárstva, prostredníctvom agroturistiky realizujeme tiež naše bioprodukty. Tieto smery podnikania považujeme za perspektívne, nie však návrat k takej pridruženej výrobe, akú sme poznali v dávnejšej minulosti.

• Ján MOŤOVSKÝ, predseda Poľnohospodárskeho družstva Dolné Saliby, okres Galanta:- Minulosť sa oživuje ťažko, a asi by to nebolo ani správne. Aktivity, ktoré boli kedysi rozvíjané v rámci pridruženej výroby sa medzičasom prísne špecializovali a ich vykonávatelia kontinuálne spolupracujú s obchodnými partnermi. Je to veľmi dôležité, a pre manažérov, ktorí sa popri tom venujú riadeniu poľnohospodárskej výroby, aj náročné. Keďže sa nedá sedieť na dvoch stoličkách, presadzuje sa špecializácia. Poznám to aj z vlastnej skúsenosti, veď až do minulého roka malo naše družstvo vlastnú drevovýrobu, ktorá dokonca dokázala svoju produkciu exportovať do Rakúska. Museli sme sa jej však vzdať, pretože partneri kládli dôraz na pravidelnosť a stálosť dodávok. Dnes táto prevádzka existuje samostatne ako súkromná spoločnosť, ktorej vedenie sa venuje iba tejto výrobe. Družstvo s ňou má už len nájomný vzťah, pretože podniká v jeho priestoroch. Pokiaľ viem, podobne sú na tom aj ďalší kolegovia v regióne, hoci netvrdím, že poľnohospodári nemôžu apriori vykonávať aj nepoľnohospodárske práce.

• Alexander PASTOREK, riaditeľ spoločnosti Agrocoop Imeľ, okres Komárno:- V našej spoločnosti asi tri štvrtiny tržieb pripadajú na poľnohospodárske a jedna štvrtina na nepoľnohospodárske činnosti. Ešte pred rokom 2000, keď sme hľadali možnosti ekonomickej aktivizácie, vybudovali sme kamiónovú prepravu. Určitý priestor sa teda dá nájsť vždy, no ide o to, aby ho podnikatelia hľadali správne. Mnoho záleží od konkrétnych podmienok, ale predovšetkým od ľudí. Niektoré práce a služby, ktoré sa osamostatnili z bývalých pridružených výrob, fungujú v novej podobe výborne, obsadili trh a ťažko sa im konkuruje. Najmä, ak by niektoré poľnohospodárske podniky chceli rozvíjať pridruženú výrobu len príležitostne alebo sezónne. Úspech si vyžaduje stopercentné nasadenie, pretože inak sa v konkurenčnom prostredí nemôže dostaviť. Predchádzajúca štruktúra a spôsob riadenia pridružených výrob preto patrí minulosti a súčasná situácia si vyžaduje nové prístupy.

• Milan HALMEŠ, predseda Poľnohospodárskeho družstva Žemberovce, okres Levice:- Pridružená výroba bola v minulosti veľmi rozšírená a pestrá. Po nástupe sociálno-ekonomickej transformácie sa však väčšinou osamostatnila a dnes podniká na súkromnej, nedružstevnej báze. Jednotlivé aktivity sa ocitli v silnejšom konkurenčnom prostredí, a tak sa z poľnohospodárskych podnikov postupne vytratila výroba zátok, bicyklov, kovových produktov, ale napríklad aj šampiňónov. Obsadený trh sa sotva uvoľní, no manažmenty môžu premýšľať, aké nové možnosti sa na ňom objavia. Nedávna konferencia v moravskom Zlíne poskytla dostatok námetov, no nemohla dať každému zaručený recept, pretože ten neexistuje. Podnikatelia musia analyzovať nielen súčasný stav prostredia, v ktorom sa pohybujú, ale aj predpoklady jeho vývoja a od toho odvíjať tvorbu zámerov a plánov. Kto príde prvý, získa náskok, ktorý konkurencia bude neskôr len ťažko doháňať. Perspektívu určite majú aktivity na úseku alternatívnych zdrojov energií, agroturistiky, regionálneho rozvoja a zvýrazňovania jeho osobitostí. Globalizácia postupuje a subjekty musia hľadať aj iné zdroje príjmov. Okrem iného to súvisí so zamestnanosťou ľudí, bez ktorej bude rozvoj regiónov iba nesplniteľnou ilúziou.

• Jozef KONDELA, predseda Poľnohospodárskeho obchodného družstva Novoť, okres Námestovo: Limitujúcim faktorom rozvoja pridružených vyrob, či lepšie povedané nepoľnohospodárskych činností, keďže predchádzajúci pojem je už asi prekonaný, sú produkčné kapacity. Poľnohospodárske podniky ich pod tlakom okolností zväčša museli predať alebo prenajať, takže v súčasnosti pôsobia samostatne a “materským” subjektom nanajvýš platia dohodnuté nájomné za priestory. Keďže obsadili trh, pre agrárnych podnikateľov už na ňom niet miesta a tadiaľto cesta k zvýšeniu ich dôchodkovosti zrejme nepovedie. V regiónoch, k akým patrí aj Orava, možno rozvíjať agroturistiku, o čo sa všemožne snažíme. Celoročne prevádzkujeme ubytovacie zariadenie s kapacitou 140 lôžok a príjmy z neho nezanedbateľne ovplyvňujú našu podnikovú ekonomiku. Stále zamestnanie takto získalo 17 pracovníkov a pokiaľ budeme agroturistiku nepretržite rozvíjať, pribudnú ďalší. S ňou súvisí rozvoj služieb, výroba regionálnych a krajových špecialít a mnoho ďalších činností, ktoré nás môžu udržať nad hladinou, ba aj vytiahnuť nad ňu.