Podľa Ing. Miloša Supuku má chov ošípaných na Slovensku šancu uspieť, musí sa však pre to niečo urobiť

Za 15 rokov súkromného podnikania v chove plemenných ošípaných toho zažil neúrekom. Je známy svojími vyhranenými názormi, ktoré sa opierajú o jeho mnohoročné praktické skúsenosti. Najlepším dôkazom správnosti jeho postojov a metód sú výsledky dosahované v každodennej praxi a každoročne na výstave AGROKOMPLEX. Hoci, ak máme byť spravodliví, mali by sme hovoriť v množnom čísle. Chov plemenných ošípaných, ktorý Vám chceme predstaviť z trocha iného uhla pohľadu, je totiž spoločným dielom manželov Supukovcov a ich troch synov. Koncom marca sme sa porozprávali s hlavou rodinného „klanu“ Ing. Milošom Supukom.

Pozitívom živočíšnej výroby je, že pre poľnohospodára je pravidelným zdrojom príjmov a je v nej kumulovaná väčšia pridaná hodnota cez vloženú prácu ako len v produktoch čistej rastlinnej výroby. Súčasnosť, kedy je relatívny prebytok kŕmneho obilia (je málo zvierat na jeho skŕmenie) je toho najlepším dôkazom. Hoci rentabilita chovu ošípaných nie je vysoká (v nedávnej minulosti sa o rentabilite nedalo vôbec rozprávať), pri zvládnutí chovateľskej abecedy je možné dosiahnuť veľmi dobré chovateľské, a teda aj ekonomické výsledky.

Dôležitá je obnova produkčných vertikál

O tom, že slovenskí chovatelia ošípaných vedia produkovať kvalitný materiál, svedčia výsledky výkrmových ukazovateľov v špičkových chovoch. Špičkoví producenti plemenného materiálu nepoľavili v svojich nárokoch ani počas rokov 2003-2004. Výsledkom neustáleho kvalitatívneho tlaku sú ošípané, ktoré dokážu smelo konkurovať európskym. V tejto situácii je dôležité revitalizovať slovenskú produkciu bravčového mäsa. To je možné dosiahnuť konsolidáciou šľachtiteľských chovov a stabilizáciou chovov rozmnožovacích. Na Slovensku je dostatočne kvalitný plemenný materiál, ktorý je možné v spojení s rozumnou mierou dovozov zlepšovať. Vlastné šľachtenie je možné založiť na intenzívnej a dômyselnej selekcii, aká je známa napr. v SRN. V prípade, že v niektorej zo šľachtených populácií na stupni šľachtiteľských chovov bude dochádzať k vyčerpaniu pozitívnej variability, je možné siahnuť k dovozu nových línií daných plemien. Takto vzniknutá vnútroplemenná heteróza môže mať veľmi pozitívny vplyv na celý hybridizačný program. Inak nepostupuje v svojom chove ani Ing. Supuka. Pokúsil sa zmobilizovať domáce zdroje na Slovensku a inovoval národný hybridizačný program v podobe, v akej ho predstavil na vlaňajšom AGROKOMPLEXE – úspešne získal zaň Zlatý kosák. Je postavený na báze štyroch plemien (biela ušľachtilá, landras, pietrain a yorkshire).

Úspešný odchov = dobrá maštaľ

Základom všetkého je podľa Ing. Supuku genofond a výživa. Neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu je však chovateľské prostredie. Tu sa robí ešte stále veľa chýb. Prostredie, v ktorom zvieratá rastú, musí vyhovovať veľkosťou kotercov, svetlou výškou objektov a ich dostatočnou svetelnosťou. Poučený návštevami mnohých chovov v SRN a Veľkej Británii rekonštruoval maštaľ v stredisku Jalovec (okres Prievidza) tak, aby kance mali dostatočný priestor pre rozvoj pohybového aparátu. Dostatočný priestor predstavuje podľa neho minimálne 2m2 na jedno ustajnené zviera. Poznajúc situáciu v mnohých chovoch u nás Ing. Supuka konštatoval, že hoci veľa pozitívnych myšlienok uzrelo svetlo sveta aj vďaka finančnej podpore programov SAPARD a SOP, rezervy sú ešte vo veľkej časti chovov (napr. v klíme maštalí). Jednoduchým vodidlom by mal byť fakt, že v maštali je dobré prostredie, ak sa v nej dobre cítia aj ľudia („aby sa ľudia v nich pracujúci dožili v pohode dôchodku“).

Špičkový odchov = vyvážená výživa

Pri koncipovaní výživy plemenných ošípaných je dôležité zabezpečiť adekvátnu výživu. Adekvátna výživa, to je podľa Ing. Supuku niečo viac ako pohľad na percento dusíkatých látok v kŕmnej dávke (je mylné domnievať sa, že sójový extrahovaný šrot sám o sebe vyrieši všetko). Je to predovšetkým vybilancovanie potreby jednotlivých aminokyselín. Preto vo výžive siaha po aj syntetických aminokyselinách. Priblíženie sa k tzv. ideálnej bielkovine umožňuje dosiahnuť žiadaný výsledok (bez nej by ste asi ťažko mohli pomýšľať na 65 % podiel chudého mäsa v jatočnom tele) pri čo najnižšom zaťažení organizmu (hlavne pečene) „balastnými“ bielkovinami a v konečnom dôsledku aj znižovaní vylučovania nestrávených dusíkatých zlúčenín, ktoré zaťažujú životné prostredie. K zamedzeniu plytvania treba pripočítať aj používanie organických foriem minerálov (Zn, Se, Fe, Cu). Oba spomínané prístupy majú ešte jeden efekt, lepšie využitie živín vstupujúcich do tela zvierat redukuje aj finančné straty.

Prach je riziko a strata

Pri výžive plemenných zvierat v chove pána Supuku je dôležitý aj fakt, že kance (ale aj prasničky) majú limitovaný príjem krmiva (v ž.hm. 70-80 kg dosahujú strop 2,9 kg KZ na deň). Reštrikčné kŕmenie plemenných prasničiek má podľa neho pozitívny vplyv na ich reprodukčné vlastnosti. Limitovaný je aj čas prístupu k nemu (zatváranie žľabov). Pred dávkovaním krmiva sa do žľabov naleje 0,5-1 l vody na zviera, čo umožní následné vytvorenie kašovitej hmoty, ktorú zvieratá nielen dobre prijímajú, ale ju aj spracúvajú a hlavne je zabezpečené rovnomerné prijímanie kašovitej zmesi všetkými zvieratami v skupine (pri rovnomerných vrchoch zostavuje skupiny oboch pohlaví z jedného vrhu). Veľmi dôležitá je aj otázka prašnosti kŕmnej zmesi. Nakoľko si Supukovci vyrábajú vlastné zmesi, negranulujú ich. Tento „hendikep“ vyvažujú tukovaním (0,8-1 % surový slnečnicový olej v lete stabilizovaný) a okysľovaním (0,3 % tekutá kyselina mravčia) kŕmnych zmesí. Tento dodatočný náklad (60-70 Sk/t KZ) zabezpečí dobrú homogenitu krmiva (do 80 % úrovne granulátu) a znižuje prašnosť. Najjemnejšie častice, ktoré sú súčasťou „prachu“ tak zostávajú ako dôležitý zdroj živín. V prachu (ktorý je potrebné občas upratať) sú totiž hlavne veľmi vzácne (a pomerne drahé) minerály a vitamíny.

Prečo reštrikcia? Lebo dlhovekosť

Otázka reštrikčného kŕmenia je možno pre mnohých z vás netradičná. Dôvod je podľa Ing. Supuku jasný. Prehnane rýchly rast plemenných zvierat by mohol spôsobiť defekty vývoja pohybového aparátu. A ten je jedným z limitujúcich faktorov dlhovekosti plemenných zvierat. Môžete mať zvieratá s potenciou priemerného denného prírastku od narodenia do ž.hm. 100 kg 800-900 g, pri jeho plnom využití však hrozí riziko, že okrem deformít pohybového aparátu budú mať vaše zvieratá problémy aj s nekorektným exteriérom. Takto odchované kance bežne pôsobia v chovoch 3-4 roky. Rastový potenciál plemenných zvierat sa prejaví naplno pri ich potomstve v úžitkových chovoch, a o tom už zákazníci pána Supuku vedia. Pri koncipovaní výživy pred 8 rokmi sa pánu Supukovi podarilo presvedčiť poradcu pána Roya Hayesa (Agramm Slovakia), že je možné skĺbiť vysokú vlastnú úžitkovosť a dlhovekosť. Dnes v jeho práci pokračujú odborníci z firmy Tekro. Jeho hlavnou úlohou je ponúknuť nové, stále lepšie línie jednotlivých plemien. Zakladatelia línií, pochádzajúci zo zahraničia, vstupujú do systému BLUP s nulovým CPH, preto aj ich synovia väčšinou dosahujú CPH 200-500, avšak drvivá väčšina v ďalšom využití dokazuje svoje kvality.

Médiá, roľník a krajinotvorba

Na rozvoj chovu ošípaných, ale aj poľnohospodárstva celkovo je podľa Ing. Supuku potrebná priaznivá atmosféra v spoločnosti. Bežní obyvatelia potrebujú aj iné informácie ako sú im denne servírované z médií. Potrebujú vedieť, že domáci poľnohospodár je na jednej strane ten, kto vyrába potraviny garantovanej kvality (máme prepracovaný systém kontroly kvality slovenskej produkcie). A na druhej strane je tvorcom krajiny a jej ochrancom. Najlepšou cestou zachovania zdravého životného prostredia je podľa Ing. Supuku kontinuita vlastníctva. Ak človek odovzdáva svoje celoživotné dielo potomkom, nemá dôvod devastovať svoje okolie. A na tom treba stavať. Tak isto, ako v chove ošípaných na tom, že špičkoví chovatelia a špičkový plemenný materiál sa nezjavia zo dňa na deň. Ide o dlhodobý proces, ktorý by mal byť čo najmenej prerušovaný nežiaducimi výkyvmi. Článok je v origináli obohatený o ďalšie fotografie z chovu Ing. Miloša Supuku.