Malý ale kvalitný

Počtom neveľký chov s niečo málo nad 100 dojnicami sa už zapísal do povedomia na vlaňajšom AGROKOMPLEXe, keď dojnice z tohto chovu obsadili prvé dve miesta v hodnotení kráv holštajnského plemena. Chovu sa však darilo aj v 1. ročníku súťaže NAJ Slovenský chov, kde obsadil 8., resp. 15. miesto v kategórii podnikov nezávisle od plemena, resp. medzi chovmi s prevládajúcim holštajnským plemenom. Našimi sprievodcami po chove RD Bližina Prietržka v okrese Skalica boli jeho predseda p. Jozef Vašečka, zootechnik p. Štefan Pochylý, vedúci konzulent pre výkon KÚ RS ŠPÚ SR v Trnave Ing. Štefan Turanský a plemenársky zootechnik p. Peter Mikuš.

História chovu červenostrakatého holštajnského dobytka v RD Bližina Prietržka je úzko spätá s rokom vzniku družstva ako samostatného subjektu. V roku 1991, keď prietržské družstvo odišlo „spod krídel“ PD Popudinské Močidlany sa odpútalo aj od dovtedajšieho chovateľského zámeru spoločného družstva. A tak slovenské strakaté kravy začali pripúšťať inseminačnými dávkami býkov červenostrakatej variety holštajnského plemena.

Početné stavy obmedzené kapacitami

Ďalšie napredovanie i súčasné perspektívy sú obmedzené pomerne malou výmerou poľnohospodárskej pôdy (420 ha) a tiež ustajňovacími priestormi, takže z dlhodobého hľadiska perspektíva bola a je chovať od 100 do 110 kráv (priemer za vlaňajší rok bol 103 kráv). Na ustajnenie hovädzieho dobytka slúžia v podstate 4 adaptované objekty staršieho typu. Produkčné kravy sú v súčasnosti ustajnené v OMD žilinského typu, vysokoteľné kravy a kravy po otelení spolu so staršími jalovicami zas v K-98. Teľatá od narodenia sú ustajnené v adaptovanej maštali pre sliepky (viac na príslušnej fotografii). Jalovičky od veku okolo 6 mesiacov sú zas ustajnené v „koniarni“, ktorej vrchné poschodie (poschodová je aj OMDčka) sa začína meniť na múzeum starej poľnohospodárskej techniky). Časť „koniarne“ ešte stále patrí koňom. Dve kobyly – matka (Cilka) a dcéra (Hviezda) sú využité nielen na prácu (najmä v jarnom a jesennom období), ale aj na „parádu“. V zime ich zvyknú zapriahnuť do saní, v lete do koča. Aby sme doplnili informácie o živočíšnej výrobe tunajšieho družstva, spomenieme ešte chov ošípaných, v ktorom od vlaňajšieho septembra zrušili chov prasníc a odstavčatá dovážajú z Holandska. Priestory pre chov prasníc však zostali zakonzervované a sú pripravené pre opätovné „naštartovanie“ ich chovu.

Cieľ šľachtenia sa modifikoval

Prvou vlastnosťou, na ktorú sa v Prietržke podľa slov p. Vašečku orientovali v počiatočných fázach prevodného kríženia pôvodného stáda kombinovaného typu, bola produkcia mlieka. S pribúdajúcimi rokmi sa postupne dopĺňali ďalšie priority, a tak prišiel na rad exteriér, predovšetkým „kostra“ a v súčasnosti najdôležitejšími vlastnosťami, podľa ktorých sa vyberajú býky pri zostavovaní individuálnych pripúšťacích plánov, sú upnutie vemena a obsah zložiek mlieka. Ak by sme sa pozreli bližšie na výsledky kontroly úžitkovosti tunajšieho stáda najmä počas posledných 3 kontrolných rokov, musíme jednoznačne skonštatovať, že ide najmä o zvýšenie obsahu bielkovín (pohybovali sa v rozmedzí 3,13-3,15%).Hoci je ponuka plemenných býkov červenej variety chudobnejšia ako ponuka býkov čiernej variety holštajnského plemena, v Prietržke sa držia línie nastúpenej pred 15 rokmi aj vďaka spolupracujúcej inseminačnej spoločnosti. Ponuka plemenných býkov (najviac využívané BS-043, EV-019 a ATE-008) bude v najbližšej budúcnosti obohatená aj o plemenníky z Holandska a Dánska. V súčasnosti je stádo kráv tvorené potomstvom 15 línií zvierat, z ktorých je najpočetnejšie zastúpená línia BIRKO, keď po plemenníkovi BIR-501 Boliant pochádza až 48 zo 102 žijúcich kráv. Medzi jalovicami je spomedzi 20 línií najpočetnejšie zastúpená línia ASTRE (21 jalovíc – medzi kravami sú len 2 zástupkyne tejto línie). Podľa slov bonitéra Slovenskej holsteinskej asociácie Ing. Csabu Dénesa je v tunajšom chove veľmi dobrý základ, ide hlavne o zvieratá s veľkou kapacitou tela. Hoci je mliekový charakter hodnotených dojníc iba priemerný a nedostatky sú viditeľné aj v nízkom upnutí vemena, chov je podľa neho na dobrej ceste (medziročné zlepšenie predstavuje síce len desatiny bodu, pozitívny trend je jednoznačný). V súvislosti s už spomínanou kostrou dovoľte spresnenie: podľa Ing. Dénesa ide o zjemnenie telesnej stavby. Ing. Dénes si pochvaľuje aj veľmi dobre zvládnutý odchov mladých zvierat.

Dôležité bolo zmeniť myslenie ľudí

Podľa p. Vašečku bola jednou z najťažších úloh pri prechode na nové plemeno zmena myslenia ľudí. O tom, že to bolo veľmi ťažké svedčí aj fakt, že zo „starých harcovníkov“ už v chove dojníc robí len jedna pracovníčka. Budovanie povedomia ľudí sa začalo ešte v čase dojenia do potrubia. Išlo najmä o zlepšenie kvality práce dojičov a dojičiek. Systematická práca, ktorá trvala takmer 4 roky, priniesla svoje ovocie ešte pred nainštalovaním rybinovej dojárne 2x6 v roku 1997. Jej súčasťou bola pravidelná individuálna inštruktáž personálu a jeho vyhodnocovanie zmluvnou poradenskou firmou. Kvalita mlieka sa od roku 1997 štandardne drží na vynikajúcej úrovni. Podľa slov p. Mikuša je veľkou výhodou chovu aj skutočnosť, že zootechnik (p. Štefan Pochylý, pozn. redakcie) je zároveň inseminátorom (má aj kurz inseminácie ošípaných). Jeho každodenná (či skôr celodenná) prítomnosť v chove je veľkou výhodou pre pripúšťanie plemenníc v správnom čase. Podľa slov p. Pochylého sú v súčasnosti reprodukčné ukazovatele stáda uspokojivé. Aktuálne problémy s nízkym počtom narodených teliat sa odvíjajú od skrmovania nekvalitnej siláže z predvlaňajšej úrody (vplyvom nepriazne počasia a nedostatkov v práci objednaných služieb). Nekvalitné krmivo spôsobovalo poškodenie pečene dojníc a následne embryonálnu mortalitu. Pomocou „lapačov“ mykotoxínov, zvýšeného podielu bielkovinovej siláže v KD a s použitím regeneračných prípravkov sa tunajším chovateľom podarilo dať zvieratá do poriadku. Veľký podiel na zlepšení stavu má aj výrazne vyššia kvalita objemových krmív z vlaňajšej úrody.

Produkcia plemenného materiálu sa rozbieha

Po priznaní štatútu šľachtiteľského chovu holštajnského plemena sa pomaličky rozbehla aj produkcia plemenných býkov. Doteraz pôsobia v slovenských stádach 2 plemenníky v prirodzenej plemenitbe. Pre tento rok však v Prietržke pripravili ďalšie 4 mladé plemenné býky. Podľa slov Ing. Jozefa Jursu má chov v dlhšom časovom horizonte perspektívu zapojiť sa aj do produkcie plemenníkov pre insemináciu. Všetko však chce svoj čas. Prvoradou podmienkou pre to je zvýšenie počtu zvierat s dedičným podielom holštajnského plemena vyšším ako 93,75% (v súčasnosti je ich v chove 22,3% podobne je to aj pri jaloviciach). Ďalšou, a veľmi dôležitou podmienkou, je úplné ozdravenie chovu od IBR, na ktorom sa v chove veľmi intenzívne pracuje. Ako sme už spomínali, v Prietržke sa veľmi intenzívne pracuje aj na zlepšení exteriéru. A ten je podľa Ing. Jursu dôležitou podmienkou, pretože matky býkov by mali mať hodnotenie minimálne 85 bodov (pri poslednom hodnotení prvôstok chýbali tunajšiemu stádu do very good 3 body). Ing. Turanský zhodnotil chov dojníc v Prietržke ako jeden z najlepších v regióne, ktorý má na starosti. Jeho odvekým rivalom na čele rebríčka je stádo ROD Skalica a po rozšírení pôsobnosti Ing. Turanského o Myjavsko aj PD Poriadie. V oboch družstvách však chovajú čiernostrakatú varietu holštajnského plemena, zatiaľ čo v stáde RD Bližina Prietržka je len 20,6 kráv s vyšším ako 50% dedičným podielom tejto variety (v prípade jalovíc je to 18,1%). Napredovanie v chove dojníc RD Bližina Prietržka je postupné. Nakoniec pri prevodnom krížení nie je možné očakávať zázraky do 5 minút. Toho sú si veľmi dobre vedomí všetci tunajší manažéri. Trend je však jednoznačný. Kým v čase osamostatnenia bola priemerná úžitkovosť dojníc okolo 3 600kg mlieka, v ostatnom kontrolnom roku už tretíkrát po sebe prekročila 8000-vú hranicu a dosiahla 8 550kg mlieka. Podľa najčerstvejších výstupov z kontroly úžitkovosti v čase našej návštevy bola priemerná výška uzavretých laktácií 9 084kg mlieka.

Článok je v origináli obohatený o ďalšie fotografie z chovu PD Bližina Prietržka.

Ak máte záujem o časopis, kliknite na odkaz Predplatné.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 7-9