Lov lesných vtákov

Jozef BEGALA

"Lov tetrovovitých je pre českého či moravského poľovníka (ale aj slovenského) už len ozvenou dávnych čias. Pamätníkov lovu "veľkého vtáka" ubúda a tento lov sa začína radiť do loveckej mytológie. Našťastie tomu tak ale nie je v iných európskych krajinách. V Škandinávii sú tetrovovité ešte celkom hojné a ich lov je bežnou súčasťou loveckého roku." Je to citát z článku RNDr. Jakuba Hrušku v Myslivosti číslo 10/2000, ktorý je zhodný s mojím názvom, len je v slovenčine. Pre úplnosť ešte citujem: "Na tomto mieste je treba urobiť malú exkurziu do nórskych loveckých zvykov a práva. Trúfam si povedať, že v porovnaní s českým lovom sa v Škandinávii robí takmer všetko naopak. Lesné vtáky sa nelovia na jar, v dobe toku, ale na jeseň. Lovecká sezóna začína v septembri a končí na Vianoce. Je spoločná pre všetky zhora uvedené druhy, teda tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov obyčajný (Lyrurus tetrix),... Lovia sa kohúty aj sliepky." Koniec citátu.

Môj príspevok je reakciou na článok spomínaného autora, avšak chcem zdôrazniť, že - na rozdiel od neho - verím, že aj v našich podmienkach (ČR a SR) o mytológii a zašlých dávnych zlatých časoch sa ešte tak skoro hovoriť nebude. Resp. dá sa tomu celkom zabrániť. Len sa musíme na problém pozrieť z iného, odbornejšieho uhla pohľadu. Z pohľadu naozaj chovateľského, zootechnického. (Chovateľ je vlastne zootechnik). To, čomu sa autor článku diví, že v Škandinávii sa skoro všetko robí opačne, je v skutočnosti - podľa zootechnických noriem - veľmi, veľmi profesionálne, odborné. Prenesene to môžme prirovnať k chovateľovi domáceho zvieratstva, ktorý tiež "loví" svoje chovance (napr. hydinu, ktorá je druhovo najbližšia lesným vtákom) na jeseň. Na konci chovateľskej sezóny. Nikdy nie na jar, na začiatku chov. sezóny. To je základná podmienka úspešnosti chovu domácich zvierat. Na jar nikdy neruší tokajúce vtáky nielen "lovom", teda jatočným zužitkovávaním, ale ani nijakým iným rušením, stresovaním - krúžkovaním, či inou manipuláciou, ale ani prítomnosťou cudzích osôb, či zvierat. Práve tento princíp zohľadňujú škandinávske lovecké zákony. A práve preto aj majú toľko lesných kúr.

Obdobne, chovateľsky profesionálne, sa správajú aj naše poľovnícke zákony, ale - ku kačici divej (Anas platyrhynchos). Tiež jej máme toľko, že ju môžme loviť dokonca vo väčšom množstve, než je na jar narátame. Na Slovensku štatistiky dlhodobo vykazujú jarný kmeňový stav okolo 20 - 25 000 kusov, ale úlovok je v niektorých rokoch vyšší ako JKS. V posledných rokoch však badať pokles stavov, čo možno zootechnicky vysvetliť predĺžením doby lovu z konca novembra až do konca januára, kedy sa kačice už párikujú. Chovateľsky je preto predĺženie doby lovu nevhodné a nedomyslené. Ostáva len dúfať, že sa to opäť vráti na pôvodnú, odbornú dĺžku lovu - do konca novembra.

Je skutočne zarážajúce, že poľovnícka legislatíva, u dvoch biologicky príbuzných druhov lovnej zveri - najmä čo sa týka doby rozmnožovania - u jedného druhu prísne chráni dobu párenia, čo je zootechnicky správne a profesionálne, a ulovenie vtáka v tejto dobe považuje za pytliactvo a teda za trestný čin, u druhého druhu s rovnakými podmienkami na rozmnožovanie nariaďuje pravý opak - trestným činom je ulovenie netokajúceho vtáka v zootechnicky správnom termíne - na konci chovateľskej sezóny. Kačica divá a hlucháň. Ulovenie tokajúcej kačice je trestným činom, ale ulovenie tokajúceho hlucháňa je legálnym chovateľským úkonom. A naopak - ulovenie netokajúcej kačice je legálnym činom, ale ulovenie netokajúceho hlucháňa (tetrova) trestným činom pytliactva. Zootechnicky na hlavu obrátené, absurdné. Ak to prenesieme na drobnochovateľské podmienky, kedy by sa mal chovateľ živiť odchovom domácich zvierat takýmto spôsobom, bola by to pre neho živnostnícka samovražda, pretože napätie, ktoré by "lovom" (zabíjaním v prítomnosti všetkých ostávajúcich zvierat v chovnom zariadení) v čase toku vytváral, by malo veľmi negatívny dopad na znášku vajec, ich oplodniteľnosť, ako aj na genetickú čistotu druhu, plemena, rasy, variety, atď. Určite by to nemalo pozitívny, či neutrálny dopad na kvalitu a kvantitu odchovu.

Pri takýchto úvahách sa v poľovníctve automaticky odvolávame na tradície našich otcov a dedov. Lenže - aj v najstaršej poľovníckej literatúre sa dočítame, že už od samého začiatku vynálezu lovu tokajúcich vtákov bolo jeho prevádzanie tvrdo kritizované predovšetkým radovými poľovníkmi. Tými, ktorí "videli" do rozmnožovacieho cyklu domácich zvierat. Medzi poľovníkmi bolo vždy veľa chovateľov domácich zvierat a aj je. Na vidieku skoro každý chová aspoň sliepky. Sú teda zootechnicky dobre fundovaní. Existuje príslovie - hlúpy gazda máva najkrajšie zemiaky. Čo znamená, že sedliak nevedel čítať ani písať, ale vedel pestovať zemiaky. Bol naslovovzatý odborník. Týmto sa dá výstižne vysvetliť tragédia stavu lesných kúr v ČR i SR. Že legislatívu netvoria "hlúpi gazdovia", ale ľudia, ktorí viac rozumejú "papierovaniu", tvorbe zákonov, ale menej "pestovaniu zemiakov", plemenitbe zvierat (ako sa odborne nazýva rozmnožovanie).

Pri hľadaní príčin zlého stavu lesných kúr sa zameriavame na antropické negatívne vplyvy - pôdohospodárstvo, zber plodov, atď. Práve kačica divá, ale aj jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) žijú v tom istom prostredí, teda čo sa týka tlaku človeka na ich biotop. Kačica s jariabkom (ten bol v stredoveku intenzívne lovený pre pánske kuchyne, najmä na vianočné stoly) úspešne prežívajú, ale lesné kury nie. A pritom sú omnoho menej náročné na biotop. Nemôže byť preto na príčine ich zlého populačného stavu stav životného prostredia. Navyše ak zoberieme do úvahy náročnosť kačice divej na vodnú plochu. Vinná môže byť preto len nezootechnická legislatíva pri obhospodarovaní lesných kúr, ktorá uprednostňuje športový zážitok zo vzrušenie pri love tokajúceho vtáka pred profesionálnou zootechnológiou obhospodarovania tohto druhu poľovnej zveri, ktorá naopak - uprednostňuje bezstresové párenie ako základnú podmienku pre vznik kvalitného a čo najviac početného potomstva.

Na záver ostáva len dúfať, že aj v tomto sa čím skôr poučíme od Západu (ale ako ukázala televízna stanice MAX 1, aj v ruskom Kazachstane je lov tetrovov povolený len po 16. 8. Ako u nás u kačice divej) a tým nielenže odvrátime zánik hlucháňov, tetrovov (na Slovensku aj sluky hôrnej. Je potešiteľné, že v ČR je jej jarný lov už zakázaný), ale budeme ich loviť na tisíce. Ako kačice divé. O tie sa chovateľsky staráme len ohňom a olovom. Ale v správnom zootechnickom termíne - po 16. 8. Teda na konci chovateľskej sezóny, nie na začiatku. Alebo - povedané agrotechnickým slovníkom - žať budeme v čase žatvy, nie v čase jarnej sejby.