Kľúčové je znižovanie nákladov

V dánskej spoločnosti Pigagro, s.r.o., Jesenské považujú za prvoradý ukazovateľ úspešnosti chovu ošípaných rentabilitu. Na Slovensku pôsobia už tri a pol roka. Doteraz preinvestovali 850 miliónov Sk (700 mil. Sk z úverov). Ročný obrat firmy predstavuje 350 miliónov Sk. Ten vytvára 75 zamestnancov, ktorí pracujú jednak v chove ošípaných s uzavretým obratom stáda (2 600 prasníc), ale aj v rastlinnej výrobe (výmera prenajatej pôdy 3 500 ha). V druhej polovici apríla sme prijali pozvanie konateľa spoločnosti Pigagro Jesenské pána Stena Hansena. Počas našej návštevy v stredisku nás sprevádzal aj manažér pre chov ošípaných pán Peter Munk Laursen a zmluvný súkromný veterinárny lekár pán MVDr. Jozef Malček.

Prečo sme tu

Expanzia dánskych (ale napr. aj holandských) farmárov do nových teritórií má všeobecne známe príčiny (limitujúce podmienky ďalšieho rozvoja agropodnikania v materskej krajine). Prečo sa však rozhodli dánski farmári investovať do podnikania na Slovensku? Podľa slov pána Hansena je prvou príčinou skutočnosť, že Slovensko nie je momentálne sebestačné vo výrobe bravčového mäsa (len na 70-80 %). Druhou príčinou je dobrý potenciál pre chov ošípaných (pôda, klíma). Treťou, nemenej dôležitou skutočnosťou bolo očakávanie nášho vstupu do EÚ. Pri výbere miesta pre budúcu farmu rozhodla v prospech Jesenského (časť Domafala), kde sa nachádza reprodukčná časť chovu, a produkčných stredísk Bruty a Dolné Semerovce existencia objektov a ochota majiteľov predať tieto strediská. Vzdialenosť 180 km medzi reprodukčnou a produkčnou časťou chovu je síce značná, na druhej strane však poskytuje ich dostatočnú vzájomnú izoláciu. Pre rastlinnú výrobu sa vo firme rozhodli jednak pre zabezpečenie produkcie kŕmnych obilnín, ale aj preto, aby mali kam vyvážať maštaľný hnoj zo stredísk. Anglický termín manažéra Laursena pre tento druh činnosti by sa dal preložiť ako harmónia v podnikaní. Asi tretina pôdy sa nachádza v chotári Jesenského (centrum živočíšnej výroby) a dve tretiny spadajú do oblasti Ipeľského Sokolca (centrum rastlinnej výroby). Na poliach pestujú ozimnú pšenicu (2/3 výmery) a kukuricu (1/3 výmery).

Prvoradé je znižovanie nákladov

Podnikanie v agrorezorte prešlo v súvislosti s naším vstupom do EÚ podľa Stena Hansena jednou zásadnou zmenou. Tou zmenou je otvorenie trhu. Tunajší producenti by si mali bez výnimky uvedomiť, že pôsobia na trhu so 450 miliónmi spotrebiteľov. Na trhu, kde sú pod tlakom nielen chovatelia, ale aj spracovatelia mäsa. Preto je podľa neho síce legitímnym právom požadovať za svoju produkciu istú nákupnú cenu, na druhej strane si však treba uvedomiť, že spracovateľské podniky sa správajú trhovo, ak si v prípade ekonomickej výhodnosti dovezú jatočné polovičky z iných štátov únie. Slovenskí poľnohospodári sú v situácii, kedy si nemôžu príliš diktovať podmienky speňažovania jatočných ošípaných. Nemajú totiž majetkový podiel v mäsospracovateľských podnikoch. Naproti tomu ich dánski kolegovia vlastnia až 98 % spracovateľských a distribučných kapacít. Avšak ani napriek tomu nedostávajú vyššie nákupné ceny (tu však treba povedať, že ich príjmy sú bohatšie o zisky z následnej realizácie mäsa ošípaných, poznámka redakcie). Takže jedinou reálnou cestou z tejto situácie je znižovanie nákladov na jednotku produkcie. Pri znižovaní nákladov je potrebné vychádzať z troch aspektov. Prvým je využívanie špičkového plemenného materiálu. Druhým je optimalizácia chovateľského prostredia pre zvieratá. Treťou podmienkou je využívanie špičkových komponentov vo výžive ošípaných. Všetky spomínané aspekty sú samozrejme spojené prostredníctvom špičkového manažmentu. Špičkový manažment vo výžive znamená napr. kúpu bielkovinových surovín za najlepšiu cenu na dlhšie obdobie. V spoločnosti Pigagro sa vlani v októbri rozhodli nakúpiť sójovú múčku (v množstve, ktoré vystačí do konca septembra budúceho roku). Hoci jej cena poklesla v nasledujúcom období ešte o 5-6 %, v konečnom dôsledku je omnoho nižšia ako v súčasnosti. Tento systém umožňuje podľa pána Laursena stabilizovať náklady na krmivá, takže ďalšie znižovanie nákladov je otázkou výrobného manažmentu v samotnom chove ošípaných.

Prvoradé je zdravie ošípaných

Počas rozhovoru s MVDr. Malčekom sme sa venovali najmä zverozdravotným otázkami. Prvoradou otázkou je striktné dodržiavanie hygieny v chove. Napríklad pred našou návštevou sme boli požiadaní o minimálne 48-hodinové vyhýbanie sa akémukoľvek styku s ošípanými. Inak by sme neboli vpustení do objektov. Samozrejmosťou je hygienická slučka. Oddeleniu chovu od okolia napomáha aj oplotenie. Bohužiaľ, mnohí slovenskí chovatelia nedodržiavajú toto jednoduché opatrenie, ktoré dokáže zabrániť mnohým nežiaducim problémom (toto zistenie pochádza z početných návštev pána Laursena u slovenských kolegov). Ďalším rozšírením ochranných opatrení je vybudovanie systému krytých preháňacích chodieb medzi jednotlivými objektmi. Pán Laursen si dovolil na okraj jednu poznámku. „Vo Vašej krajine je veľmi veľa zákonov. Mal by však pribudnúť ešte jeden, ktorý by zakazoval chov ošípaných na farmách bez uzavretého stáda.“ Toto pomerne prísne opatrenie má však podľa neho opodstatnenie v tom, že by vrátilo peniaze do vreciek chovateľov, a v konečnom dôsledku by získali všetci. Jeho výrok by sa dal voľne interpretovať „za málo peňazí veľa muziky“. Vráťme sa k slovám MVDr. Malčeka. Pre znižovanie nákladov na výrobu bravčového mäsa je dôležitý monitoring zdravotného stavu. V prvom rade musí chovateľ vedieť, aké patogény sa v chove vyskytujú, aby proti nim mohol bojovať, a tak zabezpečiť nielen nižšiu patogenitu v stáde, nižší výskyt zakrpatených ošípaných, ale aj lepšiu konverziu krmiva. Vakcinačný program pri prasniciach zahŕňa červienku, parvovirózu, klostridiózu a E. coli. Prasiatka získavajú imunitu od svojich matiek. Napríklad pri prevencii výskytu neonatálnej hnačky sa využíva pasívna imunizácia matiek trusom z pôrodníc cca 3 týždne pred oprasením. Problémy však nie vždy musia spôsobovať patogény. Pri riešení problému s nedostatočnou mliečnosťou prasníc sa ako prvotná príčina tohto stavu zistil nízky obsah vlákniny v krmive. Ten spomaľoval prechod krmiva tráviacim traktom a dával väčšiu šancu na uplatnenie kolipatogénom. Ďalším aspektom je vykonávanie veterinárnych zákrokov. Napr. kastrácia kančekov sa vykonáva v prvých dňoch po narodení. Pri tomto úkone je tiež dôležité dodržať zásadu jeden koterec = jedna kastračná čepieľka. Snaha o redukciu stresu prasiatok viedla k myšlienke prechodu od injekčnej aplikácie železa k jeho podávaniu v pitnej vode. Aktuálnym problémom v chove je výskyt Clostridium perfigens typ A, ktoré spôsobuje výskyt hnačiek 2- až 3-dňových prasiatok MVDr. Malček v súčasnosti skúša v chove novú vakcínu.

Všetci sme si rovní

Jedným z cieľov našej návštevy bolo aj vysvetlenie niektorých nedorozumení a „šumov“ kolujúcich v širokej slovenskej chovateľskej verejnosti. Pán Hansen si nás dovolili upozorniť na fakt, že „dánska“ spoločnosť Pigagro podniká v rovnakých podmienkach ako ktorýkoľvek slovenský poľnohospodár. Nedostáva žiadne dotácie z materskej krajiny. Výnimkou je vari len bonifikácia vyplatených úrokov z úverov, ktorú však nedostali od decembra 2003 (zo zdrojov SR). Hoci sa podľa jeho slov mohli uchádzať o podporu z predvstupového programu SAPARD, potreba rýchleho dokončenia rekonštrukčných prác vylúčila tento pomerne zdĺhavý proces získavania financií. Druhým dychom dodáva, že druhýkrát by postupoval inak. Rekonštrukcie objektov by robil postupne. Dôsledkom splácania úrokov z úverov (40 mil. Sk) bola ziskovosť posunutá až do tretieho roku pôsobenia na Slovensku. Ak však bude aj naďalej klesať cena jatočných ošípaných, bude ohrozená. Podľa slov pána Laursena totiž chovatelia ošípaných z Jesenského dostávajú za jatočné ošípané v priemere rovnakú cenu ako ich slovenskí kolegovia. Lepšou sa môže zdať vo svetle ich dobrého zatrieďovania (85-90 % v S a E). Priemerná nákupná cena bola ešte nedávno o 30-50 halierov vyššia ako v triede E3, v súčasnosti je priemerná cena na úrovni triedy E3. Blízka budúcnosť chovu ošípaných na Slovensku by mohla byť podľa slov pána Hansena optimistická. V ďalšom priebehu roka totiž predpokladá rast nákupných cien. V dlhšom časovom horizonte však situácia nevyzerá veľmi ružovo. Pán Hansen cíti, že v roku 2006 by mohlo dôjsť k ich poklesu. Preto už dnes rozmýšľa o tom, ako vykompenzovať možný pokles cien jatočných ošípaných v budúcom roku. To je podľa neho možné nielen znižovaním výrobných nákladov, ale aj zvyšovaním objemu produkcie. Myšlienky a postupy dánskych kolegov sú inšpiratívne a ich publikovanie by zabralo možno aj celé 3 strany učené na reportáž, preto sme sa rozhodli pre voľné pokračovanie tejto reportáže, ktoré Vám prinesieme v budúcomesačnej prílohe zameranej na chov ošípaných.