Jelenia zver - prvé parožie

Ing. Matúš RAJSKÝ, Středoevropský institut ekologie zvěře Wien Brno Nitra, Medzinárodné pracovisko ekológie a výživy zveri pri VÚŽV Nitra

Kvalita parožia býva často považovaná za obraz úrovne poľovníckeho manažmentu. Diskusiu o tom, ži je to tá správna priorita teraz nebudeme otvárať, ale sa pozrime na prvý cyklus paroženia, keď sa nachádza potenciálna trofej ešte iba v „kolíske“. Paroh ako mimoriadne rýchlo rastúce tkanivo môže dosahovať denný prírastok pri starších jeleňoch až 1,5 centimetra. Pri jedincoch v druhom roku života je to menej a veľkosť denných prírastkov prvého parožia je individuálna. Ovplyvňujú ju aj zmeny v kvalite potravy. Tieto mladé jelene, v poľovníckej praxi tiež nazývané ihličiaky, nadobúdajú dĺžky ihlíc od niekoľkých centimetrov až po vyše pol metra.

Charakteristickou črtou je, že ešte nemajú vytvorené ružice, ale môžu byť na báze zhrubnuté s rôzne veľkými perlami. Niekedy dosahuje perlovanie väčšie rozmery. V takom prípade, a ak je ešte aj kmeň rozčlenený, môže vzniknúť dojem, že sa jedná o slabého jeleňa v treťom roku života. Rozdiely v hmotnosti resp. dĺžke kmeňov sú často až niekoľkonásobné, pričom uvedené diferencie sledujeme nielen pri porovnávaní jednotlivých poľovných oblastí, ale aj v rámci nich samotných. Pojem ihličiak, ale nie vždy vystihuje skutočnosť. Objavujú sa aj jedinci s členenými kmeňmi vo vrchnej časti, korunami, ktorí bývajú z hľadiska obhospodarovania jelenej zveri vysoko hodnotení. Ale o čom naozaj hovorí prvé parožie?

Vzhľad parožia (fenotyp) je výsledkom vplyvu dedičnosti (genotypu) a podmienok prostredia, v ktorom jedinec žije. Dĺžku, hrúbku, tvar, rozpätie a príp. rozvetvenie ihlíc ovplyvňujú teda vlohy po rodičoch, úživnosť prostredia, sociálne postavenie v čriede, kondícia, zdravotný stav a taktiež intenzita vyrušovania. Ich relatívny podiel na vzhľade parožia je diskutabilný. Ak v oblasti s približne rovnakými potravnými podmienkami existujú jedinci slabší aj silnejší, je to jednak vplyvom zdedenej genetickej informácie po rodičoch (silnejší, alebo slabší jeleň, jelenica) a samozrejme sociálnym postavením v hierarchii čriedy. Potomstvo vedúcej jelenice príp. jej dcéry a ďalších samíc zaujímajúcich popredné miesta býva aj vďaka zvýhodnenému postaveniu dobre kondične založené. Podľa niektorých štúdií vytvárajú synovia vedúcich jeleníc najdlhšie ihlice (Wölfel). To poukazuje na význam postavenia matky. Kvalitne založenému ihličiakvi predchádza existencia zdravého a silného jelienčaťa. A to môže vychovať len matka v dobrej kondícii. Dôsledná selekcia jeleníc je preto významná.

Dôležitým faktorom je výživa. Kvalita potravných zdrojov ovplyvňuje cyklus rastu parohu od jeho začiatku. Rast pučníc začína približne vo veku 6 mesiacov. U jelienkov v optimálnych trofických podmienkach sa pučnice môžu objaviť skôr ako v horších. Uvádza sa, že u škótskych jeleňov v skromných podmienkach to môže byť aj podstatne neskôr, a to až vo veku 2-3 rokov (Jaczewski, 1983). V Nemecku sa zaznamenalo v intenzívnych chovoch skrátenie doby prvého cyklu paroženia. Prvé parožie bolo vytlčené na jar (za normálnych podmienok v auguste-septembri) a zhodené ešte v prvom roku života. Rast druhého parožia nastal približne v dobe, keď jeleňom za normálnych podmienok začína rásť iba prvé. Dedené vlohy pre parameter dĺžka kmeňa parohu sa môžu naplno prejaviť za podmienky, že jedinec netrpí nedostatkom výživy. Tá významne ovplyvňuje u ihličiakov dĺžku, hrúbku aj členitosť. Zlepšením úživnosti prostredia by sa dalo v krátkej dobe zväčšiť priemernú dĺžku kmeňov ihličiakov, ale opäť len v určitom rozpätí, ktoré je dané geneticky. O vplyve výživy na prvé parožie poukazujú aj výsledky známych Vogtových pokusov. Dosiahol, že najsilnejšie jelene v druhom roku života nasadzovali parožie až osmoráka a desatoráka a hmotnosť parožia niektorých ihličiakov dosahovala 400-700 gramov. Mimoriadnou výživou sa docielilo získavanie kapitálnych trofejí, ale predpokladom bol i vyhovujúci genetický materiál.

Význam vplyvu prostredia možno sledovať pri farmových chovoch jelenej zveri na Novom Zélande, pre ktoré je charakteristické dlhé vegetačné obdobie s možnosťou bohatej pastvy až 8 mesiacov v roku. Má to za následok mimoriadnu mohutnosť prvého parožia. Ide pritom o značne členené tvary. Mimo vegetačného obdobia je jelenia zver kŕmená zväčša senom, senážou, príp. silážou. Chovatelia prikladajú samozrejme dôraz aj na pôvod zveri. Farmy zamerané na produkciu nezrelého parožia “pantov“ pre odberateľov z Honkongu a Kórei preferujú genetický materiál pochádzajúci z Anglicka. Chovy produkujúce najmä mäso (zásobujú aj strednú Európu) uprednostňujú materiál z Nemecka, Maďarska a bývalej Juhoslávie.

Ďalším príkladom významu výživy sú ôsmi ihličiaci odchovaní v priebehu rokov 1998-2003 na Medzinárodnom pracovisku ekológie a výživy zveri pri Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre. Pochádzali od jeleníc rôzneho pôvodu. Všetci dosiahli dĺžky kmeňov vyše 35 cm, pričom ich rodičia dosahovali len priemerné rozmery tela, príp. parožia. K dispozícii však bolo kvalitné krmivo. Na obrázku sú zhody parožia toho istého jeleňa v druhom a treťom roku života. Pôvodne sa tomuto jeleňovi začali vytvárať normálne ihlice v lyku, no po ich poranení mu boli amputované. Po zákroku paroh pokračoval v raste a vytvorilo sa parožie nepravidelného desatoráka (bez ružice), ktoré bolo normálne zhodené. V treťom roku života dosiahol jeleň parožie obojstranne korunového dvanástoráka a v štvrtom (v súčasnosti) nepravidelného štrnástoráka. Poukazuje to jednak na vplyv výživy na vetnatosť parožia, ale aj vlastnosť ihlíc rozvetvenia sa po zlomení v priebehu rastu. Ak sa stretne poľovník s nezvyčajným tvarom parožia, obyčajne ho označí za abnormalitu, daný jedinec je posúdený ako výradový a je odlovený. V skutočnosti však po zhodení netypického parohu býva vo väčšine prípadov nasadený opäť normálny. Odstrel vykonávaný poľovníkmi je umelou selekciou. Kým pôvodná prirodzená selekcia realizovaná prostredníctvom veľkých predátorov bola zameraná na kondične slabšie jedince, umelá je orientovaná napr. na určité znaky parožia. Strieľajú sa jelene s ihlicovito ukončeným parožím. Zdôvodňované je to aj tým, že môžu smrteľne zraniť protivníka pri súboji. Je snaha o to, aby sa do reprodukcie zapájali obojstranne korunové jelene. Ak sa uvažuje, že v pôvodných podmienkach sa pri jeleních súbojoch mali šancu do určitej miery presadiť „nebezpečné“ tvary parožia, a tým aj v reprodukcii, viedlo by toto tvrdenie k myšlienke, že by sa presadzovali v období párenia nekorunové jelene a zužovala by sa tým genetická variabilita. Ale pritom si treba uvedomiť, že samotnému fyzickému kontaktu predchádza imponovanie, odstrašovanie súpera. A parožie jeleňa s rozložitými korunami je pôsobivejšie ako parožie bez nich. To však znamená, že jelene s členitým parožím môžu odradiť súpera a nemusí tak dôjsť k skutočnému meraniu síl, ktoré nielenže v extrémnych prípadoch znamená nebezpečie poranenia, ale je tiež fyzicky veľmi vyčerpávajúce. Z poznatkov poľovníckej praxe je známe, že úspešná selekcia určitého tvaru parožia je komplikovaná, aj z dôvodu existencie tzv. bočných jeleňov. Tým, že sa aj tieto jelene otáznej kvality podieľajú na párení, zvyšuje sa vlastne genetická variabilita. Známe sú rujoviskové migrácie jeleňov aj do vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov, čím taktiež dochádza k prenosu génov.

Ale vráťme sa k otázke: ktorý so spomenutých faktorov má rozhodujúci vplyv na rast prvého parožia? Alebo: Ako selektovať ihličiakov a na základe akých kritérií? Vychádzajúc z poznatku vzťahu medzi telesnou hmotnosťou jeleňa a jeho parožia je opodstatnený selektívny odstrel zameraný na v raste zaostávajúce jelienčatá a mladé kusy. Ale keď jedinec značne zaostáva kondične, tak by sa to malo odzrkadliť aj na dĺžkach ihlíc. Uvedené predpokladá selekciu jedincov s krátkymi ihlicami, resp. s dĺžkami ktoré sú v daných podmienkach podpriemerné. No na druhej strane, keďže sa pre paroženie uvádza nižšia hodnota koeficientu dedivosti (podiel na fenotype parožia podmienený geneticky, Komárek a kol. (1991)), vyplýva z toho, že účinnosť selektívneho odstrelu ešte sprevádzajú niektoré otázniky. V tejto súvislosti je vhodné spomenúť príklad prenesenia škótskej jelenej zveri z jej prirodzeného prostredia vyznačujúceho sa nízkou úživnosťou, kde dosahuje menší telesný rámec, na Nový Zélend. V nových podmienkach sa zaznamenal pri potomstve podstatný nárast telesnej hmotnosti aj rozmerov parožia. Čiže zlepšenie podmienok prostredia sa prejavilo zväčšením telesných rozmerov, ktoré boli v pôvodnom prostredí stabilizované pri tejto zoogeografickej rase.

Takže vo voľnej prírode ovplyvňuje prvé parožie jeleňa (ale aj starších) komplex faktorov rôznym podielom a ich pôsobenie sa navzájom prelína. Kondícia, zdravotný stav a dĺžky ihlíc závisia od konkrétnych podmienok, ktorým by mali byť prispôsobené aj kritériá lovu.

Názory na prvé parožie jeleňa a spôsoby jeho selekcie sa rôznia. Napr. na Slovensku sa loví jeleň (podobne aj v Maďarsku) od 1. septembra. Súčasné kritériá selektívneho odstrelu jelenej zveri stanovuje Vyhláška č. 172/1975 Zb. v znení neskorších predpisov. Poľovná plocha Slovenska je rozdelená do troch kvalitatívnych tried (východ a oblasť Poľany /najlepšia/-I. kval. tr., stred-II. kval. tr., západ-III. kval. tr.), pričom pre každú platia samostatné kritériá. Zamerajme sa na ihličiakov. Za chovné sa považujú jelene s týmito minimálnymi hodnotami: I. kval. tr. : 35 cm ostro a 30 cm tupo zakončené, II. a III. kval. tr. (pri prvom paroží zhodné, vo vyššom veku už odlišné kritériá) 30 cm ostro a 25 cm tupo zakončené. Pri členenom paroží aj s dĺžkami menšími. Tieto parametre sú vztiahnuté jednotne na veľké územia, ktoré sa však značne svojimi podmienkami líšia. Ako sa ukázalo, uvedené kritériá nevyhovujú mnohým poľovným oblastiam. Keď v zmysle selekcie je možné odloviť ihličiaka s kmeňmi len pod 30 cm a po revíri nám pritom behajú takmer výlučne jedinci s dĺžkami vyše 30 centimetrov, je zrejmé, že kritériá sú stanovené prinízko. Často preto dochádza k tomu, že revíry s dostatočným množstvom ihličiakov plán odstrelu nesplnia, keďže za odlovenie chovného jedinca nasledujú sankcie. Hranicu 30 cm majú celoplošne určenú napr. aj v Poľsku. V Čechách je situácia z tohto hľadiska lepšia, keďže kritériá selekcie ihličiakov si môžu určovať jednotlivé oblasti samostatne na základe vlastných špecifických podmienok (lov začína od 1. augusta). V Rakúsku sa spravidla menej prihliada na dĺžky ihlíc, ale naopak väčší dôraz je kladený na správnu štruktúru odstrelu v jednotlivých vekových triedach. Jelene v druhom roku života sa tu však v niektorých oblastiach lovia už počas rastu ihlíc (od júna). Podobne v niektorých častiach Nemecka začína doba odstrelu ihličiakov už od 1. júna, čiže selekcii na základe dĺžok ihlíc nie je prikladaný zásadný význam. Niektoré poľovnícke spoločenstvá stanovili lov ihličiakov od júla a zameriavajú sa na jedincov s ihlicami do 10 cm. Od augusta sa považuje jedinec za lovného ak kmene nepresahujú výšku ušníc. Z uvedeného vyplýva, že prístupy k selekcii sú naozaj odlišné. Na základe poznatkov poľovníckej praxe, ale aj intenzívnych chovov si však treba uvedomiť, že prvé parožie nám ešte len v malej miere dokáže napovedať, či ide o jeleňa, ktorý dosiahne v budúcnosti kapitálnu trofej. Taktiež počas rastu parožia ihličiakov, napr. koncom júla, môže nastať nasledovná situácia: Porovnávame na prvý pohľad nádejnejšieho jedinca so 40 cm ihlicami, ktoré už môžu byť v závere rastu a slabšieho jedinca s 20 cm ihlicami, ktorému parožie ešte rastie. Ten „menej nádejný“ však môže koncom augusta dobehnúť toho s dlhšími ihlicami, keďže časový priebeh rastu parožia je do určitej miery pre jednotlivé kusy individuálny.

Jedným z logických predpokladov obhospodarovania jelenej zveri je, aby kritériá selekcie boli v praxi reálne použiteľné. Keďže obmedzenie lovu ihličiakov centimatrami môže brániť splniť plán odstrelu, bolo by vhodné, aby stanovenie kritérií spadalo do kompetencií poľovníckeho manažmentu jednotlivých poľovných oblastí. Kritériá by boli odvodené od miestnych podmienok. Optimálne by ďalej bolo, aby existovala aj možnosť ich úpravy, napr. v semenných rokoch duba, alebo buka, keď sa bohatšia výživa môže prejaviť aj na dĺžkach „ihličiakov“. A na to je potrebné pružne reagovať.

V rámci riešenia problematiky ekológie jelenej zveri sa na pracovisku v Nitre sleduje počas tohtoročnej ruje zapojenie jeleňov v druhom roku života do reprodukcie. Zo skúseností poľovníckej praxe vyplýva, že pri správnej sociálnej štruktúre populácie sa táto veková kategória ruje aktívne nezúčastňuje, keďže je vytláčaná dospelými jeleňmi. O výsledku tohto pokusu, ktorý simuluje podmienky revírov so silne narušenou sociálnou štruktúrou jelenej zveri, kde absentujú jelene vyšších ročníkov, budú čitatelia informovaní.