Diviača alebo lanštiak?

Ing. Ján MERCEL

Úvodom treba uviesť, že v stavoch diviačej zveri vládne na Slovensku, Česku a Nemecku určitý chaos. Socialna a veková štruktúra mnohých populácií je veľmi zlá. Celový počet diviačej zveri kolíše v takmer neznámych množstvách. Taktiež bizarné a fascinujúce výkony našich štetinatých aktérov dosahujú netušených schopností.

Na jednej strane párenie diviačej zveri spadá prevažne medzi mesiace november a január. Na druhej strane však treba brať do úvahy, že na reprodukcii sa podieľajú i tohtoročné diviačatá. Je to skutočnosť známa už v 18. storočí. K tejto problematike prebiaha diskusia na stránkach časopisu Wild und Hund, kde napr. v č. 7/2003 autor A. David sa o.i. pýta: Ako chceme v týchto podmienkach vysvetliť priemernú najprimeranejšiu hmotnosť diviačat v jesennom a zimnom období? Ďalej píše: “Neskoršie kladenie diviačat v júli a v auguste je väčšinou redukované na diviačice, ktoré stratili svoje prvé jarné kladenie. Ak by celoročné párenie bolo považované za normálny jav, museli by sme pravidelne v každom ročnom období pozorovať diviačatá všetkých hmotnostných “tried” - alebo nie? Ale dopĺňa, že pripravenosť rozmnožovania diviačej zveri je ovplyvňovaná krmením a prikrmovaním, priaznivými klimatickými podmienkami najmä v zime a dostatkom krmiva vo volnej prírode (žalud, bukva...).

K uvedeným názorom je treba dodať, že na Slovensku, konkrétne v okrese Prievidza, sú celoročne pozorované diviačatá rôznej veľkosti a hmotnosti a dokonca i pásikované v letnom období. Táto skutočnosť potvrdzuje, že neskoré párenie v jarných prípadne v letných mesiacoch u mladej diviačej zveri je spôsobené práve vysokou úživnosťou revírov a doplnené stálym a pravidelným prikrmovaním.

Na základe takmer celoročného párenia a kladenia diviačat nastáva chaos i v posudzovaní veku diviaka podľa spodnej čeľuste a tým i jeho zaradenia do príslušnej vekovej triedy. Dnes na stanovenie veku diviačaťa, lanštiaka a dospelého jedinca existuje dostatok vedeckej literatúry, podľa ktorej je možné vek určiť na mesiace a nielen na roky (Lochman, Hell, Kolář). Časové limity vyrastania mliečnych a trvalých zubov v tabulkách tejto odbornej literatúry majú určitý časový rozsah, ale v žiadnom prípade nie sú tak dlhé, aby bolo možné zameniť si napr. lanštiaka s dospelým jedincom. Tieto časové limity vyrastania a výmeny zubov sú geneticky pevne zafixované a ustálené v ich celkovom vývojovom harmonograme a preto ich treba brať do úvahy bez akýchkoľvek pochybností. (Prof. Č. Červený, CSc.).

V praxi sa však stretávame s javmi, že do kategórie lanštiakov zaradíme jedinca napr. vo veku 8 mesiacov. Tieto javy sa vyskytujú nielen na Slovensku, ale i v Česku a v Nemecku. Hranica prechodu z jedneho roka (vekovej triedy) do druhého roka (vekovej triedy) je stanovená 31. marcom. Diviačatá narodené v marci dosahujú 31. marca nasledujúceho roku 12 mesiacov a právom ich možno označiť a zaradiť medzi lanštiaky. V skutočnosti sa však kladenie diviačat v prírode uskutočňuje od marca až do jesene v revíroch, kde má táto zver celoročne dostatok potravy (v okr. Prievidza je takmer 40 % diviačat z neskorých vrhov), ktorá podporuje plodnosť a mladé diviaky dokážu oplodniť i niekoľko mesačné diviačice. V praxi je dokázané, že diviačatá zo skorých jarných kladení sa pri dostatku potravy podieľajú už koncom roka na reprodukcii. Stáva sa, že diviačatá narodené v júli stávajú sa 31. marca v nasledujúcom roku lanštiakmi i keď majú iba 8 mesiacov. Túto skutočnosť potvrdzuje i Ing. Hell “Diviačia zver” str. 65, že diviak vo veku 22 - 24 mesiacov (v týchto mesiacoch mu dorastie M3) je lanštiak, ak je ulovený do konce marca a ak by bol ulovený po 31. marci je evidovaný ako dospelý diviak. Tieto zásady a znalosti žiaľ neovládajú ani niektorí poľovnícki funkcionári. Pravdivosť tohto dokumentujem konkrétnymi príkladmi spodných čelustí ulovených diviakov;

- spodná čeľusťčíslo 1 pochádza z diviaka streleného uloveného dňa 19. 4. 2003 v poľovnom revíri Háje strelcom p. Eduardom Dugovičom. Hmotnosť diviaka bola 24 kg v koži. Posúdenie chrupu spodnej čeľuste: všetky štyri prostredné rezáky sú mliečne, 4 - 5 mm široké. Dva okrajové rezáky sú už trvalé a nemajú kolíčkovitý, ale dlátovitý tvar (Ing. Hell). Podľa tohto ide o diviača vo veku 10 - 12 mesiacov, ak bolo ulovené do konca marca roku 2003. Jedinec však bol ulovený po 1. apríli, tak bol zaevidovaný ako lanštiak. Špiciaky sú trvalé, ich výmena za mliečne sa deje v 10 - 12 mesiaci. Predstoličky P21, P2 a P3 sú mliečne. P3 je trojdielna. Medzi špiciakom a premolárom P1 je vyrastený medzerník ako trvalý zub. Stolička M1 je dorastená ako trvalá. U stoličky M2 sa začína prerezávať iba prvý diel. Interval vývinu M2 je 12 - 14 mesiacov. Podľa takto posúdeného chrupu ide o jedinca vo veku cca 12 mesiacov, ktorého dátum narodenia pripadá okolo 1. mája 2002. Ide o neskorý vrh mladej diviačice;

- spodná čeľusť číslo 2 pochádza z diviaka uloveného 20. 6. 2003 v poľovnom revíri Nedožery-Brezany poľovným hospodárom p. Milanom Šimom. Hmotnosť diviaka bola 32 kg v koži. Posúdenie chrupu: Rezáky I3 sú trvalé, ich výmena prebieha v 18 - 20 mesiacoch (Hell). V čase odstrelu rezáky I1 boli v čeľusti ešte mliečne (ich výmena prebieha v 14 - 16 mesiacoch - Hell) v jednej rovine s I2. Počas vyvárania a čistenia čeľuste mliečne I1 vypadli a pod nimi už bolo vidieť prerezávanie trvalých zubov, ktoré na fotografii vidieť vedľa čeľuste. Podľa ich bočného tvaru vidieť, že ich korene sú zdeformované - rozrušené na tenký pásik pôsobením trvalých rezákov I1 tlačiacich sa pod mliečnymi. Z uvedeného príkladu je vidieť, že u mliečnych zubov sú korene vždy úplne rozrušené-zničené pôsobením vyrastajúcich trvalých zubov. Neporušená vypadne vždy iba korunka zubu bez koreňa, ktorý sa “stratí”.

Takýto stav rezákov zodpovedá veku jedinca cca 13 - 14 mesiacov (Kolář). Špiciaky C sú trvalé, ich výmena prebieha v 10 - 12 mesiacoch, medzi špičiakom C a premolárom P1 je viditelný medzerník ako trvalý, ktorý

vyrastá v 5. - 6. mesiaci. Premoláre P1, P2, P23 sú mliečne bez viditelného náznaku vyrastania trvalých zubov. Stolička M1 je trvalá a dorastá v 6. - 7. mesiaci veku. Stolička M2 je trvalá a úplne dorastená. Podľa Hella a Kolářa dorastá v 12 - 14 mesiacoch. Stolička M3 chýba. Podľa takto posúdeného chrupu ide o jedinca vo veku cca 14 mesiacov, ktorého čas narodenia pripadá na začiatok mája 2002. Ide o neskoré kladenie. Tento jedinec v čase odstrelu bol správne zaradený ako lanštiak. Ak by bol však ulovený v mesiaci apríli 2003, tak by bol evidovaný ako lanštiak vo veku 11 mesiacov;

- spodná čeľusť číslo 3 pochádza z diviaka uloveného 13. 12. 2002 v poľovnom revíri Háje členom Petrom Drozdom. Hmotnosť diviaka bola viac ako 100 kg v koži. Posúdenie chrupu: Prostredný pár rezákov I1 je trvalý, zuby majú šírku 6 - 8 mm. Prostredný pár rezákov I2 je ešte mliečny, zuby sú široké 4 - 5 mm. Okrajový pár rezákov I3 je trvalý, dlátovitý. Interval výmeny rezákov je uvedený v predchádzajúcom popise čeľuste č. 2. Tento stav rezákov zodpovedá veku diviaka 18 mesiacov (Hell, Kolař). Špiciaky C sú mimoriadne vyrastené a ich zbrúsená plocha činí 3,5 cm, ale na presné určenie veku diviaka sa tento údaj využíva ako osvedčená metóda iba u starších jedincov, pretože dĺžka obrúsenej plochy na spodnom špiciaku môže byť ovplyvnená abnormálnym zakrivením tohoto zubu, jeho nadmernou veľkosťou apod. Tieto hodnoty sa u lanštiakov nemôžu brať do úvahy (Prof. Červený). Všetky stoličky sú trvalé okrem M3, ktorá vôbec neprerazila povrch sánky, čo zodpovedá veku 18 - 19 mesiacov. Interval vývinu M3 je 20 - 24 mesiacov (Hell). Tento jedinec vo veku cca 18 mesiacov sa narodil začiatkom júna 2001, čiže po 31. marci 2002 sa stal lanštiakom. Po ulovení boli názory, že ide o dospelý kus jedinca vzhľadom na jeho hmotnosť a celkovú veľkosť zvýraznenú zimnou hustou srsťou. Dospelým diviakom by sa stal až po 1. apríli 2003. Bol správne zaevidovaný ako lanštiak;

- spodná čeľusť číslo 4 pochádza z diviaka uloveného 17. 5. 2003 v poľovnom revíri PS Nedožery-Brezany jej členom Romanom Šimom. Hmotnosť diviaka bola 70 kg. Posúdenie chrupu: Štyri prostredné rezáky sú trvalé a plne vyrastené, hrany však ešte netvoria úplne rovný front, ale mierny oblúk. Šírka I1 je 7 mm a I2 je 10 mm. Nejavia známky zbrúsenia. Iba I1 má viditelný slabý náznak zbrúsenia. Ide o jedinca, ktorého vek je cca 20 mesiacov, pretože interval výmeny I2 prebieha v 18 - 20 mesiacoch. Špiciak je trvalý a plocha jeho obrúsenia je 4,5 cm. V tomto prípade platí to, čo je uvedené v predošlom prípade. Predstoličky M3 majú prerezané prvé dva diely. Tretí diel nie je vôbec v sánke vyrastený. Interval vývoja M3 je 20 - 24 mesiacov. Podľa takto posúdeného chrupu ide o jedinca vo veku cca 20 mesiacov, ktorého čas narodenia pripadá na august roku 2001 a bol správne zaevidovaný ako dospelý jedinec vo veku 20 mesiacov. Ak by bol ulovený o dva mesiace skôr, tj. do 31. marca 2003, tak by bol evidovaný ako lanštiak vo veku cca 18 mesiacov. V danom prípade ide o veľmi neskorý vrh.

Poznámka: Dňa 1. 11. 2002 bol ulovený diviak s presne s takýmto istým vývojom chrupu ako je čeľusť číslo 4, ale o hmotnosti 110 kg v koži členom poľovníckeho revíru Háje Karolom Dvorským, ktorý bol zaevidovaný ako dospelý jedinec, i keď v skutočnosti išlo o lanštiaka vo veku 20 mesiacov narodeného vo februári roku 2001. Je to jedinec zo skorého jarného kladenia (úplný opak ako diviak s čeľusťou číslo 4), ktorý by sa stal dospelým až po 31. marci 2003 podľa stanoviska Prof. Červeného (Myslivost č. 5/2003). Ide o prípad, kde pri posudzovaní nebol zohľadnený stav vývoja stoličky M3.

Z uvedeného rozboru vybraných príkladov vyplýva, že v jarnom i letnom období sú štatisticky vykazované ulovené diviaky (čeľusť č. 1 a č. 2) ako lanštiaky, i keď ich vek zodpovedá diviačatám, lebo majú menej ako 12 mesiacov. Pri štatistickom ročnom hlásení sa takto uvádzajú lanštiaky bez ohľadu aký vek dosahujú v mesiacoch a akú majú hmotnosť. Výsledkom takejto štatistiky je vysoký počet ulovených lanštiakov, ktorých priemerná hmotnosť je tak nízka, že dosahuje úroveň diviačaťa. Obdobné je to i pri posudzovaní lanštiaka a dospelého jedinca v príkladoch č. 3 a č. 4. Nie je takto prevádzaná štatistika skresľovaním skutočného stavu?

Nebolo by rozumné uvažovať o zavedení nového termínu, napr. 31. júla, prechodu diviaka z prvého do druhého roku života?

Nebolo by najsprávnejšie posudzovať každý kus diviačaťa, lanštiaka a dospelého jedinca podľa spodnej čeľuste? Alebo vyrastanie všetkých zubov posudzovať presne podľa vedecky stanovených tabuliek až na mesiace? Keďže podľa Prof. Červeného sú časové limity prerezávania a výmeny zubov geneticky pevne zafixované a ustálené v ich celkovom vývoji, bolo by vhodné vždy ich uprednostňovať.

Bola by to veľmi náročná práca najmä pre poľovných hospodárov, ale týmto by u každého prípadu presne zistili približný mesiac narodenia, a tým i vek až na mesiace. Zvýšila by sa týmto i odborná úroveň poľovných hospodárov. Pri posudzovaní veku diviaka by sa potom nestalo, že by hodnotiaci na chovateľskej prehliadke vôbec nebral do úvahy prerezávanie a výmenu stoličiek. Posudzovania iba bežným pohľadom na stav rezákov je nedostatočné. Na záver by som sa chcel poďakovať skupinárovi Karolovi Dvorskému z poľovného revíru Háje a poľovnému hospodárovi Milanovi Šimovi z PS Žiar Nedožery-Brezany za pomoc pri získavaní spodných čeľustí diviakov v rokoch 2001 až 2003.

Redakční poznámka:

Při podrobnějším sledování chrupu černé zvěře objevíme dost zajímavostí. Spolupůsobí tady i fakt velmi nepravidelných vrhů. Reprodukce u černé zvěře je výrazně ovlivněna výživou a to nejen časově, ale i početností vrhů. Známá je i nevyrovnanost v rámci jednoho vrhu a dokonce i druhé vrhy v jednom roce. Proto je k odhadu věku velmi nespolehlivá samotná hmotnost, která kolísá ve značném rozmezí. Vývin chrupu je daleko více vázaný na vrozený model, i když i zde se občas setkáme s čelistí, která se nám “nevejde do tabulek”. Příroda se někdy vymyká statistice a myslím si, že ani to posunutí na konec července by přechod věkových kategorií nevyřešilo beze zbytku.

Dr. Z. Kolář