Cieľom je 365-dňové medziobdobie

Reprodukcia v stádach mäsového dobytka je veľmi dôležitý ukazovateľ úžitkovosti, ktorý vo výraznej miere ovplyvňuje ekonomiku chovu dobytka na mäso. Ďalšími ukazovateľmi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku chovu sú prírastky teliat do odstavu, prírastky zvierat vo výkrme a vek jalovíc pri prvom otelení. Ukazovateľ vek pri prvom otelení viac poukazuje na zvládnutie odchovu jalovíc a na úroveň prírastkov živej hmotnosti po odstave. V tomto smere je možné považovať tento údaj ako rovnocenný s údajom o medziobdobí, aj keď nie vždy sa oplatí dodržiavať minimálnu hranicu pripustenia, lebo v systéme chovu dojčiacich kráv je najvhodnejšie využitie sezónnosti pripúšťania, a tým aj telenia.

Medziobdobie je číselný údaj vyjadrujúci čas uplynutý medzi dvoma oteleniami. Tento údaj by sa mal začínať na úrovni 330 dní a končiť maximálne na úrovni 390 dní. Pre názornosť uvádzame v tabuľke 1 stručný prehľad ročného reprodukčného cyklu plemennice hovädzieho dobytka.

Špecifiká reprodukcie mäsového dobytka Chov mäsových plemien dobytka má svoje špecifiká, tie sú dané systémom chovu a organizáciou reprodukcie, medzi tieto môžeme zaradiť:

1. Reprodukčný cyklus je v systéme chovu dojčiacich kráv vymedzený krátkym časovým rozpätím, a to do 80 až 90 dní. Ak tento údaj prevedieme na počet rujných cyklov kráv a jalovíc, dôjdeme k číslu 3–4, maximálne 5 cyklov, pretože ak tento časový údaj predĺžime, dôjde k nárastu medziobdobia a k narušeniu turnusového telenia so všetkými negatívnymi dopadmi na úžitkové vlastnosti, ako je nízka hmotnosť teliat pri odstave, slabšia kondícia matiek na konci pastevnej sezóny, väčšie percento strát teliat do odstavu a nevyrovnané stádo odstavených teliat v danom ročníku.

2. Ďalšou skutočnosťou pri organizácii reprodukcie je, že pri významnej časti stáda plemenníc (50–70 %) dochádza k prirodzenému predlžovaniu cyklu bez ruje, tento stav je možné regulovať hormonálne. Tento stav predlžovania je ovplyvnený nedostatočnou hladinou oxytocínu, k tomuto deficitu dochádza jeho častým vylučovaním pri cicaní teliat, ktorého frekvencia je 6- až 10-krát a viac za 24 hodín.

3. Dĺžku obdobia bez ruje výrazne pomôže upraviť prítomnosť plemenného býka v stáde, jeho správanie, kondícia plemenníc a počet plemenníc na jedného plemenného býka. Tieto tri fakty nám určujú rámec pre chov a organizáciu reprodukčného cyklu v stádach mäsových plemien, teda v stádach hovädzieho dobytka v systéme chovu dojčiacich kráv.

Najfrekventovanejšia je prirodzená plemenitba

Najčastejšou metódou plemenitby v stádach dojčiacich kráv je prirodzená plemenitba. Tá spočíva v tom, že určitej skupine plemenníc pridelíme plemenného býka na určité obdobie. Ak pridelíme skupine viac plemenníkov, teľatá majú neznámeho otca, takže ak ho chceme určiť, musíme použiť testy paternity. Tento spôsob pripúšťania je najvhodnejší pre stáda plemenníc z rôzneho stupňa úžitkového zamerania s finálnou produkciou jatočných zvierat. Pri zaradení jalovičiek do ďalšieho chovu je nutné sledovať zastúpenie jednotlivých býkov v „háreme“ a predchádzať tým negatívnym dôsledkom príbuzenskej plemenitby. Dosahované výsledky v reprodukcii pri použití tohto systému plemenitby sú dobré, samozrejme pri zachovaní známych chovateľských postupov, ako napríklad:

1. dobrá kondícia plemenného býka a samozrejme aj dobrá kondícia pripúšťaných plemenníc;

2. počet plemenníc na jedného plemenníka by sa mal pohybovať v rozmedzí 20 až 40 kráv. Určenie tejto hranice je ovplyvnené rôznymi faktormi, ako je vek plemenného býka a jeho výživný stav, členitosť a reliéf pastevného terénu a samozrejme správanie plemenného býka v stáde pri vyhľadávaní rujných kráv prípadne jalovíc, pretože až 90 % plemenníkov si v čase, kedy dochádza k zoznamovaniu vyberie jednu plemennicu, pri ktorej dôjde po krátkom čase k vyprovokovaniu ruje a následne ku krytiu. Následne si plemenník vyberie ďalšiu plemennicu, takže mnoho rujných samíc môže ostať v stáde bez povšimnutia;

3. odhadom približne zvyšných 10 % plemenných býkov, samozrejme starších, sa v stáde správa spôsobom, ktorý je pre nás prínosný, a to že prechádza stádo plemenníc ako celok a vyhľadáva rujné plemennice. Mladý plemenník, keď je prvýkrát zaradený do stáda a skupina plemenníc je príliš veľká sa môže veľmi skoro unaviť a vyčerpať, preto mladým plemenným býkom je vhodnejšie prideliť len obmedzený počet plemenníc;

4. k úvahe je potrebné odporučiť, že mladého býčka zaradíme až po pripúšťacom období, a to do skupiny plemenníkov, ktoré sú ako rezerva v prípade vyradenia plemenníka zo stáda plemenníc napríklad zo zdravotných dôvodov, počet rezervných býkov by mal byť na úrovni 20 % z celkového stavu býkov. Vytváranie skupín býkov

Pri tvorbe skupiny plemenných býkov pre zaradenie do stáda kráv, resp. jalovíc, ktoré budú pôsobiť spoločne, je potrebné mať na zreteli niekoľko pravidiel pre dosiahnutie uspokojivých výsledkov:

1. skupinu plemenných býkov je vhodné vytvoriť s rozdielnym sociálnym postavením, pre zabezpečenie pokoja v skupine je najlepšie mať v skupine jedného dominantného býka, čím zabránime rangovým súbojom v skupine; 2. do stáda plemenníc zaradíme maximálne dva plemenné býky s jasným vzájomným sociálnym postavením týchto zvierat, lebo ak zaradíme zvieratá s rovnakým sociálnym postavením, namiesto krytia rujných plemenníc sa budú venovať „vydiskutovaniu“ si postavenia a hrám.