Z rozširovania EÚ budú viac profitovať kandidujúce krajiny

Rozširovanie Európskej únie (EÚ) prinesie tak jej doterajším členom, ako aj kandidujúcim krajinám viac výhod ako nevýhod. K tomuto záveru dospela štúdia viedenského Inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnanie (WIIW) vypracovaná na podnet rakúskeho ministerstva hospodárstva, ktorú prezentovali v rámci regionálnej konferencie ministrov hospodárstva a práce Rakúska, Poľska, Slovenska, Slovinska, Česka a Maďarska v Salzburgu. Pre obe strany vzniknú dlhodobé impulzy rastu prichádzajúce z rozšírenia spoločných trhov.

Budúci členovia únie by pritom mali profitovať podstatne viac. Podľa štúdie by mal vstup dvoch z piatich krajín "regionálneho partnerstva" do EÚ, Maďarsku a Poľsku, priniesť v priebehu desiatich rokov dodatočný reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 8 až 9 %. Pre zvyšné tri krajiny Slovensko, Slovinsko a Česko štúdia predpovedá 4- až 6-percentný dodatočný rast HDP. Impulz rastu pre Rakúsko by mal predstavovať v spomínanom časovom období dodatočných 0,75 %.

Dôvod tejto diferencie spočíva predovšetkým v tom, že Rakúsko už počas uplynulých desiatich rokov, od pádu "železnej opony", patrilo k najväčším "zberateľom úrody" expandujúceho východného obchodu. Rakúsky export len do piatich krajín "regionálneho partnerstva" dosiahol vlani takmer 8,5 mld. eur a prekonal tak súčet objemu vývozu do USA a Švajčiarska. Okrem toho Rakúsko dosahuje v obchode s krajinami strednej a východnej Európy (KSVE) prebytok, ktorý mal v roku 2000 hodnotu 1,53 mld. eur. Podľa štúdie budú z rozširovania profitovať tie štáty, ktoré majú úzke geografické, historické a kultúrne vzťahy s krajinami kandidujúcimi na vstup do únie, a to Rakúsko, Nemecko a Taliansko. Okrem toho v agende EÚ na rok 2000 schválené financovanie predpokladá zabezpečenie rozširovania okrem iného prostredníctvom reforiem spoločnej agrárnej politiky a regionálnej podpory. Tak prídu o finančné prostriedky ich doterajší prijímatelia ako Španielsko a Portugalsko, zatiaľ čo poskytovatelia ako Rakúsko alebo Nemecko budú získavať.

Následky rozširovania EÚ na trh práce označila štúdia ako "politicky najhorúcejší zemiak" integračného procesu. Reálne následky sú však, čím viac sú realisticky prognózované, podstatne nižšie ako sa často členovia únie obávajú. Podľa nového skúmania v EÚ - za predpokladu, že nebudú existovať žiadne reštrikcie - by sa po vstupe piatich štátov únie malo dostať asi 70 000 pracovných síl ročne. Po desiatich rokoch by mal tento počet klesnúť na 35 000. Dve tretiny z toho (45 000 ročne počas prvých 10 rokov) by malo smerovať do Nemecka a 10 % (8 000 ročne) do Rakúska. Za 30 rokov by mal teda počet zamestnancov z piatich krajín v Rakúsku vzrásť asi zo 100 000 (v roku 1998) približne na 470 000 (2030). V percentuálnom vyjadrení to predstavuje nárast z 1,3 % z celkového počtu obyvateľov v roku 1998 na 5,5 % v roku 2030. Táto projekcia je však príliš vysoká, keď sa vezme do úvahy prechodné obdobie pre pohyb pracovných síl, ktorú presadzujú Nemecko a Rakúsko.

Okrem toho štúdia dokazuje, že na zabezpečenie sociálneho a penzijného systému bude kvôli prestarnutiu spoločnosti západnej Európy prisťahovalectvo čoraz viac potrebné. Podľa štúdie OSN bude 15 krajín EÚ v rokoch 1995 až 2050 potrebovať okolo 1,4 mil. prisťahovalcov, aby sa stabilizovalo jej produktívne obyvateľstvo. Okrem toho výpočty ukazujú, že migrácia bude mať pre prijímajúce krajiny z dlhodobého hľadiska pozitívny dosah vďaka vyšším daňovým príjmom a spotrebným výdavkom.