Trendy odvodů a dotací při realizaci agrární politiky v zemědělské prvovýrobě

Odvodové a dotačné trendy pri realizácií agrárnej politiky v poľnohospodárskej prvovýrobe

Contribution and subsidy trends of the agrarian policy in the agricultural basic production

Jozef Bojňanský

Adresa autora:

Ing. Jozef Bojňanský, PhD.

Slovenská poľnohospodárska univerzita, FEM, KISaF, tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

Anotace:

Jedným z prvoradých cieľov agrárnej politiky je stabilizácia hospodárenia v poľno-hospodársko-potravinovom komplexe pri súčasnom zavŕšení zásadných transformačných pohybov a priblížení legislatívnych, inštitucionálnych, ekonomických a ďalších podmienok s podmienkami štátov Európskej únie. Významnou súčasťou realizácie agrárnej politiky je aj systém odvodového zaťaženia a dotačného zabezpečenia, ktoré majú určujúci vplyv na ďalší rozvoj poľnohospodársko-potravinového komplexu. Cieľom tohto článku je prezentovať dosiahnuté výsledky pri analýze odvodových a dotačných trendov a načrtnúť ich ďalší možný vývoj.

Summary:

One of the main goals of the agrarian policy is to stabilize the economy in the agricultural-food sector, at the same time finish the main transformations and harmonize the legislative institutional economic and other conditions with those reigning in the EU-countries.

An important part of the agrarian policy is the system of contributions and subsidies which have a determining influence on the further development of the agricultural-food sector.

The aim of our article is to present the results obtained by means of analyzing the contribution and subsidy trends and showing their possible development.

The original source of information consists of data taken from an information letter from the Ministry of Agriculture of the Slovak Republic in which agricultural companies with different organizational and legal forms (agricultural cooperatives, state companies, commercial companies, self-employed farmers) are included.

The analysis provided is divided into three parts: tax contributions in connection with costs, insurance contributions in connection with salaries and subsidy payments with a direct and indirect character.

Kľúčové slova:

Dane, daňové odvody, poistné odvody, dotácie

Key words:

Taxes, tax payment, insurance payment, subsidy

Materiál a metódy

Východiskovým zdrojom informácií boli údaje získané formou Informačných listov MP SR zahŕňajúcich podniky poľnohospodárskej prvovýroby rôznych organizačno-právnych foriem / poľnohospodárske družstvá, štátne majetky, obchodné spoločnosti a súkromne hospodáriaci roľníci/.

Pri skúmaní pertraktovanej problematiky bola použitá metóda analýzy podkladových údajov, metóda syntézy dosiahnutých výsledkov, ako aj doterajšie poznatky zo skúmania fungovania odvodového a dotačného systému v poľnohospodárskej prvovýrobe.

Výsledky a diskusia

Odvodový systém je tvorený daňovými odvodmi nákladového charakteru a poistnými odvodmi mzdového charakteru, ktoré reprezentujú v podstate dodatočné zdanenie.

A/ Daňové odvody nákladového charakteru

Do tejto skupiny daňových odvodov je možné zahrnúť dôchodkové dane a to daň z príjmov a majetkové dane a to predovšetkým daň z pozemkov, zo stavieb, cestnú daň a daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

U dani z príjmov je možné konštatovať, že v priebehu rokov 1996-97 sa zvýšil jej výber, keďže stúpol aj počet ziskových poľnohospodárskych podnikov. Z pohľadu štátneho rozpočtu však ide o nevýznamné sumy, čo je spôsobené možnosťou odpočítavania dosiahnutej straty z daňového základu za päť za sebou idúcich období a súčasne u právnických osôb uplatňovaním zníženej sadzby dane vo výške 20 % daňového základu. V súvislosti s aplikáciou zníženej sadzby dane u právnických osôb je nutné konštatovať, že adekvátna úľava neexistuje u samostatne hospodáriacich roľníkov. Celkovo je možné konštatovať, že v súčasnom období a ani v blízkej budúcnosti nebude pre poľnohospodársku prvovýrobu daňové zaťaženie vyplývajúce z tejto dani predstavovať vážnejšie dopady na ich finančnú situáciu.

U dani z pozemkov sa v posledných rokoch výber tejto dane ustálil a pohybuje sa tesne pod úrovňou 700 mil. Sk za celú poľnohospodársku prvovýrobu. Uvedená daň postihuje všetkých vlastníkov pôdy a jej výška závisí od ceny pôdy odvodenej od jej bonity. V priemere predstavovalo daňové zaťaženie daňou z pozemku 281 Sk/ha poľnohospodárskej pôdy, pričom v lepších prírodných podmienkach predstavovalo 599 Sk/ha a v horších prírodných podmienkach 168 Sk/ha. V súvislosti s touto daňou je potrebné konštatovať, že sa stanovuje na základe úradne stanovenej ceny pôdy bez ohľadu na jej výnosnosť, čo môže spôsobovať značné problémy najmä podnikom hospodáriacim v horších prírodných podmienkach.

Daň zo stavieb podobne ako daň z pozemkov vykazuje relatívne ustálený vývoj, aj keď v roku 1997 došlo k určitému poklesu tejto dane o 11 mil. Sk oproti roku 1996. Aj keď táto daň predstavuje pre poľnohospodárske podniky značné zaťaženie je potrebné uviesť, že okrem administratívnych stavieb podliehajú ostatné stavby najnižšej aplikovanej sadzbe dane zo stavieb a to vo výške 1 Sk/m2. Tak u dani zo stavieb ako aj u dani z pozemkov platí, že ich úroveň môže pozitívne, resp. negatívne ovplyvňovať správca dane t.j. príslušný obecný, resp. mestský úrad. Súčasne sa subjektom prevádzkujúcim poľnohospodársku výrobu umožňuje rozloženie splátok týchto daní v priebehu roka tak, aby kopírovali ich produkčné a tržné možnosti.

Cestná daň v roku 1997 oproti roku 1996 značne vzrástla o viac ako 19% a dosiahla takmer úroveň roku 1993. Na výšku cestnej dane u poľnohospodárskych prvovýrobcov má pozitívny vplyv existujúce oslobodenia od dane týkajúce sa značného počtu motorových a prípojných vozidiel.

Celkovo je možné konštatovať, že vývoj daňového zaťaženia tvoreného daňovými odvodmi nákladového typu má v zásade ustálený priebeh s miernym rastom v rokoch 1995-1997, ktorý však celkovo ešte nedosiahol úroveň roka 1993. Z uvedených daní sú rozhodujúce majetkové dane, ktoré predstavujú takmer 70% z celkového daňového zaťaženia nákladovými daňami. Na druhej strane je potrebné povedať, že uvedené dane z nehnuteľností sú rozhodujúcim, často aj takmer jediným zdrojom príjmov miestnych rozpočtov. Celkový prehľad daňových odvodov nákladového typu je uvedený v tabuľke č.1.

Prehľad daňových odvodov nákladového typu tab.č.1

B/ Poistné odvody mzdového charakteru

Odvodové zaťaženie poľnohospodárskych subjektov je nutné skúmať v súčinnosti s ďalšími povinnými platbami a to najmä poistného mzdového charakteru. Jeho úroveň je priamo závislá od výšky mzdových nákladov a pohybuje sa tesne pod hranicou 36% zúčtovanej hrubej mzdy. V roku 1997 došlo napriek zníženiu počtu pracovníkov k miernemu nárastu poistných odvodov mzdového charakteru o 6,2% v celkovom objeme o 208 mil. Sk, čo bolo spôsobené nárastom mzdových nákladov.

Celkové odvodové zaťaženie poľnohospodárskej prvovýroby sa pohybuje v intervale

8 až 9% z celkových nákladov poľnohospodárskej .prvovýroby tak, ako to vyplýva z tabuľky č. 2.

Prehľad podielu daňových a poistných odvodov na celkových nákladoch

tab.č.2

C/ Dotačné platby priameho a nepriameho charakteru

Vývoj dotácií v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe od roku 1989 mal nasledujúci priebeh: na začiatku 90-tych rokov prudký pokles objemu dotácií z úrovne 17,9 mld. Sk v roku 1989 na 8,1 mld.Sk v roku 1991, v ďalších rokoch došlo k ďalšiemu miernemu poklesu, resp. stagnácií, prvý výrazný nárast objemu dotácií nastal až v roku 1997 keď došlo k navýšeniu dotácií o 1,7 mld.Sk oproti predchádzajúcemu roku, čím sa aspoň čiastočne kompenzovala inflácia minulých rokov a niekoľko násobný nárast vstupov.

Hlavný podiel v štruktúre dotácií majú systémové dotácie a dotácie do vstupov v rámci stabilizácie výroby. V roku 1997 oproti predchádzajúcemu roku poklesol v relatívnom vyjadrení objem systémových v prospech dotácií do vstupov. Štruktúra poskytovaných dotácií vyplýva z tabuľky č.3.

Nepriamou súčasťou dotačných prostriedkov poskytovaných zo ŠR je aj vratka časti spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív týkajúca sa motorovej nafty. Skutočné čerpanie tejto vratky bolo v roku 1996 na úrovni 841 mil. Sk a v roku 1997 už na úrovni 1193mil. Sk a to hlavne z dôvodu zvýšenia limitu vratky z 5 Sk/liter na 7,50 Sk/liter. V dôsledku toho sa reálna cenová úroveň motorovej nafty u subjektov poľnohospodárskej prvovýroby znížila pod úroveň 12 Sk/liter motorovej nafty.

Štruktúra dotácií podľa hlavných dotačných titulov tab.č.3

LITERATÚRA

1.Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike. MP SR, 1999.

2. Kolektív autorov : Aktualizácia úloh finančnej politiky pri zabezpečovaní rozvoja poľnohospodárstva a agrárneho trhu v SR. Ekonomický ústav SAV, 1995.