Traja Američania získali prestížnu Nobelovu cenu za ekonómiu

Traja Američania získali minulý týždeň v stredu Nobelovu cenu za ekonómiu. George A. Akerlof z Kalifornskej univerzity v Berkeley, A. Michael Spence zo Stanfordskej univerzity a Joseph E. Stiglitz z Columbia University si rozdelia cenu v celkovej hodnote 943 tis. USD. Američania získali cenu za výskum, ako vplýva kontrola informácií na všetky oblasti hospodárstva od predaja použitých automobilov až po nedávny hospodársky boom a následný kolaps technologických akcií. Výskum asymetrických informácií priniesol ekonómom spôsob, ako merať riziko, napríklad ak boli veriteľovi zatajené nejaké informácie o dlžníkovej schopnosti splácať úver. Táto teória by mohla napríklad vysvetliť, prečo došlo k prepadu donedávna prudko rastúcich technologických akcií.

V tomto roku laureáti Nobelovej ceny predložili vysvetlenie na mnohé otázky, ktoré trápia ekonómov. Najvyššiu poctu však dostali za vypracovanie tézy o tom, čo sa stane, keď niektoré osoby na trhu vedia viac než ostatní.

George Akerlof

Titul PhD získal G. Akerlof ešte v roku 1966. Od roku 1980 je profesorom ekonómie na Kalifornskej univerzite v Berkeley.

Esej G. Akerlofa z roku 1970 "Trh pre haraburdy" je jedinou najdôležitejšou štúdiou o informáciách v ekonómii. V tejto publikácii G. Akerlof predstavil prvú formálnu analýzu trhu s informačným problémom nazvaným "nepriaznivý výber". G. Akerlof analyzuje trh s určitým výrobkom, na ktorom má predávajúci viac informácií o kvalite než kupujúci. V tomto prípade ide o trh s použitými autami, kde sa staré a pokazené auto nazýva "haraburdou" (angl. a lemon). G. Akerlof vo svojej práci ukazuje, že hypotetický informačný problém môže spôsobiť kolaps celého trhu alebo presun výrobku do menej kvalitatívnej triedy. Okrem výskumu asymetrických informácií G. Akerlof vyvinul ekonomickú teóriu s prispením sociológie a spoločenskej antropológie. Jeho najpozoruhodnejším príspevkom je však asi efektívnosť na trhu práce. G. Akerlof sa ďalej zaoberá aj výskumom spoločenských zvyklostí, kde sa zameriava napríklad na systém kást a ich vplyv na ekonomickú efektívnosť.

Michael Spence

Michael Spence získal titul PhD. na Harvardovej univerzite v roku 1972. Je profesorom na Harvardovej univerzite a Obchodnej škole v Stanforde. Na spomínaných školách pracoval aj ako dekan.

M. Spence sa vo svojej práci zaoberal otázkou, ako môžu lepšie informované osoby na trhu spoľahlivo preniesť a signalizovať informácie menej informovaným osobám, a súčasne sa vyhnúť problémom spojeným s nepriaznivým výberom. Signalizovanie si však vyžaduje, aby ekonomickí predstavitelia poskytli dôkazy, ktoré presvedčia aj menej informované subjekty o kvalite a hodnote ich produktu. Jeho následný výskum obsahoval množstvo aplikácií, ktoré túto teóriu rozšírili a potvrdili dôležitosť signalizácie na rozdielnych trhoch. Toto si však vyžaduje nákladnú reklamu alebo dlhodobé záruky, znižovanie cien ako ukážka trhovej sily, taktika dlhého vyjednávania o mzdách predstavuje vyjednávaciu silu, financovanie prostredníctvom úverov, a nie prostredníctvom emisie nových akcií, signalizuje ziskovosť a rozpočtová politika vyvolávajúca recesiu signalizuje nekompromisnú snahu znížiť stále sa zvyšujúcu infláciu.

Joseph Stiglitz

Joseph Stiglitz, ktorý získal titul PhD. v roku 1967, bol profesorom na univerzite v Oxforde a Stanforde. Dnes je profesorom ekonómie, obchodu a medzinárodných vzťahov na Kolumbijskej univerzite. J. Stiglitz sa v rámci asymetrie informácií zameral na to, ako sa môže prekonať informačný problém na poistných trhoch, kde spoločnosti nemajú informácie o tom, v akých rizikových situáciách sa pohybujú ich klienti. Jeho práca ukazuje spôsob, ako môžu poisťovacie spoločnosti poskytnúť svojim klientom efektívne podnety na vyzradenie informácií o rizikovosti situácii, v ktorých sa pohybujú, a to prostredníctvom tzv. screeningu. V rámci screeningu poisťovacie firmy rozlišujú medzi svojimi poistencami viacero rizikových tried, a to prostredníctvom výberu z alternatívnych poistných zmlúv, v ktorých sa môžu menšie prémie vymeniť za vyššie odpočty z daní.