Slovinský agrokomplex po vstupe do únie

Vstupom Slovinska do Európskej únie sa príliš veľa v poľnohospodárstve tejto krajiny nezmenilo. V Slovinsku prevládajú rodinné farmy, ktoré v priemere obhospodarujú 10,6 hektára pôdy, kým poľnohospodárske podniky hospodária v priemere na výmere 304,5 hektára pôdy. Priemerná veľkosť farmy je porovnateľná s Gréckom, s Talianskom a s Portugalskom, ale v týchto štátoch sa farmári viacej špecializujú na intenzívne poľnohospodárstvo.

Výrazné rozdiely medzi farmami a poľnohospodárskymi podnikmi sú v spôsobe využívania poľnohospodárskej pôdy. Kým v prípade rodinných fariem zaberajú trvalé trávne porasty v priemere až 60 percent z nimi obhospodarovanej pôdy, poľnohospodárske podniky majú trvalé trávne porasty iba na jednej tretine obhospodarovanej výmery.

Veľkým problémom slovinského poľnohospodárstva je rozdrobenosť pôdy a malá výmera parciel. Len osmina rodinných fariem má pôdu v jednom celku. Väčšina obhospodarovanej pôdy rodinných fariem sa nachádza na 2 až 10 miestach. Dominantné postavenie má pritom pestovanie obilnín. Kukurica na zrno, pšenica a silážna kukurica zaberajú až dve tretiny z celkovej výmery ornej pôdy.

V živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka. V priemere pripadá na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy 1,1 dobytčej jednotky, čo je menej ako na Slovensku.

Finančná situácia farmárov je relatívne dobrá. Slovinsko uplatňuje princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ už od roku 1999 a priame platby tam dosahujú až 85 percent z ich úrovne v EÚ-15. Slovinskí farmári sa však obávajú vyrovnania podpôr v ostatných krajinách, ktoré vstúpili do únie v roku 2004, na úroveň EÚ-15, pretože to ohrozí ich konkurenčnú schopnosť.

Peter Szovics

(Roľnícke noviny, č. 28, 8. júl 2005)