Budúcnosť majú najmä veľké podniky

Vlaňajšie rozšírenie Európskej únie a s tým spojené odbúranie obchodných bariér najviac prospelo poľským roľníkom a potravinárom. Predovšetkým vďaka nižším cenám sa im podarilo medziročne takmer zdvojnásobiť vývoz agropotravinárskych komodít na trh EÚ-25 a vykázať výrazne pozitívnu obchodnú bilanciu. Vyplýva to zo štúdie, ktorej výsledky v uplynulý týždeň v Bratislave prezentoval Zdenek Lukas z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie.

Medziročný nárast vývozu v rámci spoločného európskeho trhu síce zaznamenalo tiež Česko a čiastočne i Slovensko, tieto krajiny však aj naďalej zostávajú netto importérmi týchto produktov. Za prekvapujúce označil Z. Lukas to, že na trhu rozšírenej únie sa zatiaľ nedokázali presadiť maďarskí producenti. Z Maďarska sa v minulom roku dokonca vyviezlo do krajín EÚ-25 menej agropotravinárskych komodít než v roku 2003.

- Problém je však v tom, že z uvedených nových členských krajín sa vyvážali predovšetkým suroviny a len v minimálnej miere výrobky s vyššou pridanou hodnotou, - skonštatoval rakúsky ekonóm českého pôvodu.

O pozitívnom vplyve rozšírenia únie na poľské poľnohospodárstvo svedčí aj nárast príjmov v tomto odvetví, a to až o 75 percent oproti predchádzajúcemu roku. K zvýšeniu príjmov v agrárnom odvetví však došlo vo všetkých nových členských štátoch - pravdaže už nie tak výrazne ako v Poľsku, kým v krajinách EÚ-15 zaznamenali stagnáciu, respektíve pokles príjmov.

- Príčiny rastu čistých príjmov treba vidieť vo zvýšení priamych podpôr (o 150 percent), v reálnom raste celkovej agrárnej produkcie (o 16,5 percenta) - hlavne v rastlinnej výrobe, ale aj v raste produktivity práce, - skonštatoval Z. Lukas.

Menej spokojní s doterajším vývojom však môžu byť potravinári, ktorí museli pred vstupom investovať do splnenia hygienických štandardov EÚ. Kým ceny vstupov do potravinárskej výroby sa vlani zvýšili, a to aj v prípade niektorých poľnohospodárskych komodít, tak ceny výstupov pod tlakom obchodných reťazcov stagnujú.

- To, čo teraz prežívajú potravinári, zažili poľnohospodári v prvej polovici 90-tych rokov, kedy situáciu na trhu diktovali potravinári, - dodal Z. Lukas.

Podľa neho bude v potravinárstve EÚ-10 dochádzať k ďalšej selekcii a koncentrácii, pričom najväčšiu šancu na prežitie majú už zmodernizované podniky. Vzrastie tiež účasť zahraničného kapitálu v potravinárskom priemysle nových členských krajín. A ak dôjde k zvýšeniu odbytových cien, tak skôr vďaka zlepšeniu pozície na trhu, využívaniu nových technológií a marketingu.

Ako ďalej upozornil Z. Lukas, v nasledujúcich desiatich rokoch sa spotreba potravín zvýši len v krajinách EÚ-l0, a to zhruba o tretinu. V starých členských štátoch trh s potravinami už nemá priestor na ďalší rast. - V západnej Európe sa teda bude možné presadiť len vďaka nižším cenám alebo s regionálnymi špecialitami, - dodal.

V horizonte najbližších 10 rokov budú podľa neho klesať aj farmárske ceny, kým ceny vstupov budú lineárne stúpať. To znamená, že čistá príjmová situácia poľnohospodárov sa bude zhoršovať. - Podľa mňa vzrastie význam veľkých, trhovo-orientovaných poľnohospodárskych podnikov, ktoré dokážu byť konkurencieschopné aj na svetovom trhu, - uviedol Z. Lukas. - Na druhej strane, rodinné farmy budú hrať na trhu len minimálnu úlohu, ale budú slúžiť predovšetkým na to, aby poskytli ľuďom prácu a možnosť živobytia tam, kde nie sú iné pracovné príležitosti.