Rakúsko na rozšírení iba získa

Strach, že po vstupe reformujúcich sa štátov do EÚ východoeurópske pracovné sily zaplavia Rakúsko a spôsobia dumpingové platy, je značne prehnaný, povedala hlavná ekonómka Banky Austria Marianne Kagerová v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse. Bratislava a západomaďarské oblasti sú lepšie rozvinuté ako zvyšok SR či MR, takže v týchto regiónoch už majú nedostatok pracovných síl, ktoré dopĺňajú pracovníkmi z východných oblastí krajiny. Práve tu nie sú platové rozdiely také enormné, že by mohli spôsobiť nejaké väčšie pohyby za prácou, myslí si Kagerová. Dá sa teda pokojne usudzovať, že výhody rozšírenia EÚ sú pre Rakúsko väčšie ako nevýhody. Už pred začatím procesu rozšírenia EÚ malo otvorenie hraníc s východoeurópskymi krajinami pozitívny vplyv na rakúske aj nemecké hospodárstvo. Pred pádom železnej opony bol vývoz do týchto štátov veľmi slabý, dnes je rakúsky export do reformujúcich sa krajín na druhom mieste po Nemecku a jeho objem sa dá ešte zvýšiť.

Kandidátske krajiny by sa však mohli pri prirýchlom prevzatí jednotnej meny dostať do pasce. Na splnenie maastrichtských kritérií na vstup do menovej únie musia znížiť mieru svojho deficitu, infláciu a zadlženie štátu. Priveľký tlak na túto "brzdu" by však mohol rast hospodárstva a jeho rozvoj pozastaviť. Priskorý vstup do EMÚ spôsobí spomalenie procesu prispôsobenia sa hospodárstva kandidátov ekonomikám vyspelých krajín, čo nie je v záujme týchto krajín. Štrukturálne problémy majú z prvej vlny rozšírenia najmä Poľsko a Slovensko. Obe krajiny majú nezamestnanosť tesne pod 20 %, zatiaľ čo v SR existujú extrémne rozdiely medzi rozkvitajúcim regiónom Bratislava a chudobnejšími oblasťami na východe. Zatiaľ veľmi ďaleko v plnení maastrichtských kritérií sú niektoré vzdialenejšie kandidátske krajiny, ako napr. Estónsko.