Po veľkej spokojnosti studená európska sprcha

V stredu rozhodol Rozpočtový výbor Európskeho parlamentu (EP) o podmienečnom zastavení časti prostriedkov (15 miliónov eur) z rozpočtu EÚ na budúci rok určených na predvstupovú pomoc pre Slovensko. Ich uvoľnenie podmienil EP dvoma podmienkami. Prvou je, aby mal Výbor EP pre kontrolu rozpočtu možnosť preštudovať správy o výsledkoch vyšetrovania tzv. aféry Tóth, ktoré uskutočnil slovenský Najvyšší kontrolný úrad a európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF. Druhou podmienkou je, aby Európska komisia v novembrovej hodnotiacej správe konštatovala, že Slovensko dosiahlo výrazné zlepšenie vo finančnej kontrole a boji proti korupcii. Toto rozhodnutie je do istej miery prekvapením, pretože v júni, po pracovnej návšteve Bratislavy, vyslovila predsedníčka Výboru EP pre kontrolu rozpočtu Diemut R. Theatová veľkú spokojnosť s opatreniami slovenskej vlády na zamedzenie neoprávneného nakladania s prostriedkami z fondov EÚ. Rozhodnutie EP je zrejme kompromisom s radikálnejšími poslancami EP, veď rakúsky poslanec a podpredseda Výboru EP pre kontrolu rozpočtu Herbert Bösch navrhoval "odložiť bokom" z prostriedkov určených pre Slovensko až 106 miliónov eur.

"Eurofondy neboli a nie sú koncipované pre pomoc kandidátskym krajinám, ale pre EÚ, aby s týmito krajinami neboli problémy po ich vstupe do EÚ," povedal pri príležitosti nástupu do funkcie nový šéf sekcie Phare pri Delegácii Európskej komisie v SR Dieter Thiel. To je zároveň odpoveď všetkým, ktorí poukazujú na to, že nemalé percento prostriedkov z eurofondov sa použije na financovanie expertov z členských krajín EÚ a nimi vypracovaných štúdií, ktoré by nás mali priblížiť k právu a praxi platnej v EÚ. Dieter Thiel vystriedal k 1. októbru t. r. vo funkcii Christiana Burgaina. Toto striedanie môže byť zasa odpoveďou na predchádzajúcu úvahu podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu Márie Kadlečíkovej , že "aj Brusel by mal zvážiť, čo bude robiť, lebo to nie je len o nás". Každý krok, každé rozhodnutie a každá faktúra v procese tvorby a realizácie projektov financovaných z eurofondov totiž podlieha predchádzajúcemu potvrdeniu sekcie Phare pri Delegácii EK v SR. Burgainov nástupca D. Thiel má dvadsaťročnú prax v administratíve EK, pracoval aj v bruselskej centrále Phare a pred príchodom na Slovensko pôsobil ako šéf Phare pri Delegácii EK v Litve. V procese schvaľovania a realizácie projektov financovaných z prostriedkov EÚ označil dva rizikové body z hľadiska korupcie. Je to prípravná fáza tvorby a schvaľovania projektov, v ktorej zohrávajú veľkú úlohu formálne náležitosti projektov - kto získa komplexnejšie a rýchlejšie informácie, ten má pred konkurenciou výhodu. Druhým slabým miestom je výber realizátorov projektov, resp. možnosť ovplyvnenia členov výberovej komisie. Tento moment by malo eliminovať už uplatňované pravidlo EK, podľa ktorého sa extrémne priaznivé a extrémne nepriaznivé bodové hodnotenia jednotlivých uchádzačov neberú pri konečnom výbere víťaza súťaže do úvahy. Z doterajších informácií, ktoré prenikli z NKÚ a vlády možno usudzovať, že bývalý riaditeľ Odboru zahraničnej pomoci Úradu vlády Roland Tóth "otestoval" obe slabé miesta predvstupových fondov EÚ. Definitívne výsledky kontroly NKÚ kauzy Eurofondy, v ktorej je R. Tóth stále jediným oficiálne obvineným, budú známe 20. októbra. Čiastočnú odpoveď na otázku širšej viny slovenskej vládnej administratívy však dal už premiér M. Dzurinda v liste adresovanom začiatkom septembra komisárovi pre rozšírenie EÚ Güntherovi Verheugenovi. Na základe dovtedy známych výsledkov kontroly NKÚ v ňom uviedol, že na Odbore zahraničnej pomoci Úradu vlády SR sa zistila nedostatočná evidencia návrhov projektov, netransparentnosť, klientelizmus a konflikt záujmov.