Chov dojníc je nosným odvetvím

V prvom ročníku súťaže NAJ slovenský chov obsadili 15. miesto v rebríčku podnikov nezávisle od plemena, pri posudzovaní chovov s prevládajúcim holštajnským plemenom to bolo 27. miesto. O rok neskôr však už obsadili 5., resp. 8. miesto. V aktuálnom ročníku súťaže si udržali miesto v absolútnej slovenskej špičke, keď hodnota výsledného indexu medziročne stúpla. Tieto vynikajúce výsledky dosiahli na podklade červenej variety holštajnského plemena, ktorá je vo všeobecnosti považované za menej výkonnú ako čierna varieta. Koncom apríla sme sa vybrali do Volkoviec, kde nám sprievodcu po tamojšom chove hovädzieho dobytka robil predseda družstva Ing. Blažej Horný a hlavná zootechnička Ing. Magdaléna Zaťková.

Holštajnizácia už od roku 1983

So zošľachťovaním základného stáda slovenského strakatého plemena sa vo volkovskom družstve začalo ešte v prvej polovici 80-tych rokov minulého storočia. V rokoch 1983-85 sa v súvislosti s výstavbou veľkokapacitného kravína začalo s krížením s červenostrakatým holštajnsko-frízskym dobytkom do výsledného dedičného podielu zošľachťujúceho plemena 37,5 %. V rokoch 1986-1995 prebiehala ďalšia etapa, pri ktorej sa zvyšoval dedičný podiel tohto plemena na 50 %. Tretia etapa sa spája s rokom 1996, keď sa v stáde začali používať plemenníky moderného „strihu“ ako napr. REY a JUBILANT. Postupom času sa v plemenitbe vystriedali mnohé špičkové plemenníky červenej variety holštajnského dobytka a v súčasnosti má medzi žijúcimi kravami najvyššie zastúpenie línia BIRKO (BIR-002, BIR-003) s 25,2 %-ným podielom. V stáde jalovíc dominuje línia RUDI RED (RUD-003) s 24,85 %-ným podielom. Plemennice po plemenných býkoch línie BIR predstavujú špičku stáda a v čase uznávacieho pokračovanie pre udelenie štatútu šľachtiteľského chovu holštajnského plemena (v novembri 2006) obsadili väčšinu prvých miest v družstevných produkčných rebríčkoch (7 z 10 posudzovaných „výkonov“). Maximálny nádoj za laktáciu sa však už odvtedy zmenil a najlepšou dojnicou sa stala dcéra býka MES-001, krava č.153399, ktorá nadojila v 2. laktácii 13 265 kg mlieka s 3,23 %-ným obsahom tuku a 3,00 %-ným obsahom bielkovín. Počas prebiehajúcej 3. laktácie nadojila za prvých 100 dní 5 370 kg mlieka.

Dôležité technologické zmeny

Modernizuje sa nielen genofond plemenníc, ale aj prístup k ich chovu. Hoci veľkokapacitná maštaľ postavená v 80-tych rokoch minulého storočia bola v danom čase považovaná za modernú a progresívnu z technologického a obslužného hľadiska (hoci aj o tom by sa dalo diskutovať), v súčasnosti už nevyhovuje potrebám moderného typu dojníc. Ustajnenie s priväzovaním s gumovými matracmi a roštovými stojiskami nahradilo kotercové, resp. boxové voľné ustajnenie. Boxové sa postupom času ukázalo ako lepšie, a preto bude na tento spôsob časom prebudované aj existujúce kotercové ustajnenie v maštali pre dojnice. Tento spôsob ustajnenia je už využívaný aj v odchove jalovíc. V pôrodnici sa využíva naopak kotercové voľné ustajnanie. Teľatá po odstave sú ustajnené tiež v kotercoch. Už 9 rokov spoľahlivo slúži paralelná dojáreň 2 x 8 s rýchlym odchodom. Na dojenie otelených dojníc v pôrodnici slúži samostatná dojárnička s 3 dojacími miestami. Samozrejmosťou je využívanie miešacieho kŕmneho voza. Frézu, ktorá bola súčasťou jeho výbavy odmontovali, a jej funkciu vykonáva lepšie aj šetrnejšie vykrajovač siláže. Súčasťou ustajnenia pre prvôstky je primaštaľný výbeh. Pri odchove jalovíc sa veľmi dobre osvedčila pastva (medzi 12. a 15. mesiacom veku). Podľa slov predsedu družstva Ing. Horného sa zväčšila kapacita hrudníka kráv a aj pôrody sú ľahšie. Ing. Zaťková dodáva, že pastva mala preukazný vplyv na zlepšenie zdravia končatín, vývoj pohlavných orgánov a ich zdravie po otelení (taktiež má pozitívny vplyv na zdravie teliat). Svedectvom o dobrom raste jalovíc je aj vývoj podielu jalovíc zaradených do rastového pásma A. V ostatných 4 rokoch bola podľa údajov ŠPÚ SR (podľa protokolu z pokračovania pre priznanie štatútu šľachtiteľského chovu z roku 2006) vždy nad hranicou 90 % (v roku 2006 bolo v rastových pásmach A a B spolu zaradených 99 % jalovíc). Pre porovnanie na začiatku intenzívnej holštajnizácie, t.j. v roku 1996, bolo v rastovom pásme A zaradených len 34,2 % jalovíc. Farma je technologicky na primeranej úrovni, zostáva len zmodernizovať poľné hnojisko. To sa našťastie nachádza hneď za farmou. Po dobudovaní by malo spĺňať všetky legislatívne požiadavky na ochranu spodných vôd. V pastevnom odchove dochádza k jednej dôležitej zmene. Vzdialenú pastvu s problematickým zásobovaním pitnou vodou vystrieda bližší pasienok, na ktorý budú jalovice dochádzať každý deň.

Základ je v ľuďoch

Mať kvalitný genofond a dobrú technológiu nestačí. Pre ekonomický chov dojníc je potrebný aj dobrý manažment. A za ním treba vidieť ľudí. Kolektív pracovníkov živočíšnej výroby pod vedením Ing. Zaťkovej je mladý, progresívny a čo je dôležité, aj spoľahlivý. Ako vraví Ing. Horný, s týmto kolektívom sa investície do živočíšnej výroby stávajú ekonomicky efektívnejšími. Podľa jeho slov sa podobný kolektív podarilo vybudovať aj v rastlinnej výrobe, čo prispieva k vzájomne výhodnej spolupráci zootechnickej a agronomickej služby. Tá sa odráža najmä v kvalite dorobených konzervovaných objemových krmív (jej odrazom je napr. aj pomerne vysoký obsah mliečnej bielkoviny – aktuálne 3,27 %). Jednou z dôležitých podmienok úspechu v chove dojníc je adekvátna reprodukcia. Tú sa darí zabezpečovať aj vďaka zodpovednému prístupu všetkých zainteresovaných k vyhľadávaniu ruje. Osobitná pozornosť sa venuje sledovaniu ruje v noci, keď sú jej príznaky výraznejšie.

Budúcnosť spočíva v chove dojníc

Podľa slov Ing. Horného je chov dojníc jednoznačnou prioritou družstva. Nie vždy to však bolo tak. Napríklad v priebehu 90-tych rokov, keď boli ceny produktov z chovu HD ekonomicky nezaujímavé. Vo Volkovicach sa však rozhodli pre zachovanie chovu HD, a ako sa zdá, urobili dobre. Ďalšie odvetvie živočíšnej výroby – chov ošípaných sa im však už nepodarilo zachrániť. Stádo bielych ušľachtilých ošípaných, ktoré produkovalo chovaný materiál v rozmnožovacom chove je, bohužiaľ, už minulosťou. V chove hovädzieho dobytka sú limity jednak v podobe produkčnej kvóty, ale aj v podobe výmery poľnohospodárskej pôdy a veľkosti ustajňovacích kapacít. Aj preto podľa slov Ing. Horného s najväčšou pravdepodobnosťou zostane zachovaná súčasná početnosť stáda kráv (420 dojníc) a ročná produkcia 3,2-3,3 miliónov litrov mlieka. Limitom ročnej produkcie je „priemerka“ do 8 500 l mlieka. Tá je podľa jeho slov únosná zo zverozdravotného hľadiska a navyše nekladie zvýšené nároky na dotáciu živín v podobe sofistkovaných krmív, ktoré predražujú výrobu mlieka. Aby sme len nechválili, na záver dovoľte uviesť konštatovanie Ing. Zaťkomvej. V chove je stále čo naprávať. Rezervy sú najmä v telesnej stavbe dojníc. Počas prešľachťovania sa podarilo zlepšiť stavbu, úžitkový typ, kapacitu, končatiny i vemeno kráv. Rezervy majú tunajšie plemennice ešte vo všetkých menovaných ukazovateľoch, najväčšie sú však pri vemene. To potvrdzuje aj sumárny protokol z lineárneho hodnotenia, podľa ktorého získali plemennice v tejto kategórii len 74 bodov - hodnotenie Vyhovujúca (v ostatných 4 skupinách znakov bolo hodnotenie Dobrá a Dobrá+). To, čo dokázali vo Volkovciach, si zaslúži zviditeľnenie. Súčasné výsledky im však nespadli do lona samé. Sú odrazom každodennej tvrdej práce všetkých zainteresovaných a hoci sa ani tentokrát neocitli na stupňoch víťazov súťaže NAJ slovenský chov, dovoľte im touto cestou zablahoželať a popriať aj do budúcnosti veľa chovateľských úspechov.

Článok je v origináli obohatený o ďalšie fotografie z chovu PD Inovec Vlkovce.

Ak máte záujem o časopis, kliknite na odkaz Predplatné.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 7-9