Produkcia hovädziny v Európe ohrozená

Jubilejný 80. ročník „Grüne Woche“ sa konal v tradičnom termíne v strede januára na berlínskom výstavisku. Celkovo sa ho zúčastnilo vyše 1 600 vystavovateľov z 53 krajín. Z toho približne 1000 vystavovateľov z Nemecka. Pavilón živočíšnej výroby sa nachádzal v samostatných halách číslo 25 a 26 na konci výstavného areálu. Diváci mohli vidieť vyše 100 kusov hovädzieho dobytka viacerých plemien, zástupcov dvoch desiatok plemien koní, peknú kolekciu oviec a na ukážku hlavne pre najmenších malé hospodárske zvieratá.

Počas konania veľtrhu sa po trinásty-krát uskutočnilo stretnutie Východ-Západ-Agrofórum. Moderátorom agrofóra bol prof. Joachim von Braun z Výskumného ústavu medzinárodnej výživovej politiky, ktorý na pódiu diskutoval s pani Mariann Fischer Boel – zástupkyňou Európskej komisie a pánmi Horstom Seehoferom – nemeckým ministrom poľnohospodárstva, Alexejom Gordejevom – ruským ministrom poľnohospodárstva, Krzystofom Jurgielom – poľským ministrom poľnohospodárstva a Qinglinom Du – ministrom poľnohospodárstva Čínskej ľudovej republiky. Diskusné príspevky sa dotýkali globálnych problémov poľnohospodárskej a výživovej politiky ľudstva. Zdalo by sa na prvý pohľad, že nás táto politika nemusí zaujímať, avšak opak je pravdou. Niektoré z tém diskusie sa dotýkali čerstvého prijatia Číny do WTO (Svetovej obchodnej organizácie) a blížiacemu sa prijatiu Ruska do tejto organizácie.

Nový odborný termín – robustné zviera

V rámci výstavy tiež prebiehali akcie spojené s prezentovaním „robustného“ dobytka. Tento moderný termín, objavujúci sa len v ostatných rokoch, znamená nie robustnosť exteriéru, ale naopak robustnosť v ponímaní odolnosti voči vonkajším podmienkam a nenáročnosti na podmienky chovu. Ako robustný dobytok tu boli prezentované najmä plemená, ktoré v našich podmienkach hodnotíme ako hobby. Chovatelia teda predviedli zvieratá prislúchajúce plemenám čierne waleské, škótske náhorné, galloway, aberdeen angus, hereford, salers, gelbvieh, pinzgauské, ale aj charolaise a limousine. Samozrejmosťou pre Nemcov je, že pinzgauské plemeno chovajú v systéme dojčiacich kráv. Z môjho pohľadu odborníka na mäsový dobytok ma veľmi pozitívne prekvapil telesný rámec dvoch vystavovaných herefordských plemenníkov. Výška v krížoch prvého z nich bola približne 155 cm a druhého 160 cm pri primeranej dĺžke stredotrupia a hmotnosti okolo 1200 kg. Vezmúc do úvahy odolnosť kráv, ich materské vlastnosti a celkovú nenáročnosť pri spomenutom veľkom rámci tela sa hereford v budúcnosti zaradí medzi moderné mäsové plemená.

Slovenské produkty pri prezentácii špecialít chýbali

Výstava „Grüne Woche“ je zameraná predovšetkým na spotrebiteľa, preto expozícia zvierat, podobne ako na AX nie je súťažnou, lež prezentačnou. Zrak a čuch návštevníkov často prilákal ku na ražni sa otáčajúcemu pečenému diviakovi, jahňaťu či prasiatku, z ktorého mohol priamo v expozícii živočíšnej výroby pri pohári dobrého piva ochutnať. V expozíciách rôznych krajín sú prezentované miestne kulinárske špeciality s možnosťou ich nákupu. Ochutnávky syrov, údenín či vína a piva sú na každom kroku. Prekvapilo ma, že Slovensko nemalo na tejto dôležitej prezentačnej akcii oficiálne zastúpenie. Znamená to snáď, že nemáme čo ponúknuť? Že naša bryndza, oštiepok, údeniny či víno, pivo a liehoviny nie sú dosť dobré pre nemecký trh? Nežije snáď prvovýrobca a spracovateľ z predaja svojich produktov? Nie sú nám nemecké peniaze dosť dobré za naše produkty? Odpoveď treba hľadať asi v marketingových oddeleniach potravinárskych podnikov.

Vplyv zmeny CAP na sektor hovädzieho mäsa

Jedným zo sprievodných podujatí veľtrhu bol workshop „Perspektívy produkcie hovädzieho mäsa v Európe“, ktorý sa detailne zaoberal hlavne vplyvom zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky na sektor produkcie hovädzieho mäsa v Európe. Zúčastnilo sa ho približne 40 odborníkov zo starých i nových krajín EÚ, balkánskych krajín a krajín bývalého sovietskeho zväzu. Nosnou témou bola zmena podpory v EÚ, ktorá sa uskutoční v období medzi rokmi 2007 a 2013. Doterajší spôsob podpory v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa v EÚ je daný nariadeniami Európskej komisie č 1254/1999 a súvisiacimi predpismi. Tieto zaužívané spôsoby podpory sa budú meniť v priebehu budúcej „sedemročnice“ na nové, ktoré sú zjednodušene nazvané ako jednotná platba na farmu. Účastníci zo starých krajín EÚ vo svojich príspevkoch detailne charakterizovali doterajšie produkčné schémy výroby hovädziny, definovali cestu a spôsob zmeny podpory v jednotlivých starých krajinách EÚ. Francúzsko zvolilo 40 % viazanie dotácií na produkciu. Ostatné krajiny zvolili 100 % decoupling (oddelenie podpory od produkcie). Spôsoby prechodu sú však rôzne: statické modely, dynamické modely či regionálne viazané modely. Nové krajiny EÚ zvolili jednotnú platbu na plochu, ktorá by vo svojej podstate mala byť aj v starých krajinách po zmene CAP (Common Agricultural Policy – Spoločná poľnohospodárska politika). Podstatou zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky je presun podpory zo zvierat na pôdu. Tento model je veľmi málo vyhovujúci v regiónoch s rozlohou malými farmami s vysokým zaťažením dobytčími jednotkami. Ako jednu z alternatív vývoja v takýchto regiónoch, ako sú hlavne Bavorsko či oblasť francúzskeho Centrálneho masívu, je zväčšovanie rozlohy fariem pri znižovaní počtu zvierat na farmu.

Možno očakávať rapídny pokles počtu fariem?

Tento vývoj má však v sebe niekoľko úskalí: zánik fariem, zmenšenie počtu pracovných miest na vidieku a zníženie produkcie hovädzieho mäsa v Európe až o 25 %. Konečným dôsledkom reformy bude, podľa odborníkov zo starých krajín EÚ, zmena statusu Európy v rámci medzinárodného obchodu s hovädzím mäsom z vývozcu na dovozcu. V tejto súvislosti sa prítomní špecialisti obávali o potravinovú bezpečnosť celej EÚ v smere dostatočného zásobenia obyvateľov kvalitnými potravinami. Niektorí sa zamýšľali nad stanovením prahovej hodnoty podielu potravín domáceho pôvodu, pod ktorú by sme v EÚ nemali klesnúť. Udávaný podiel bol medzi 80 a 90 %. Niektoré referáty sa zaoberali výrobnými a obchodnými diagramami hovädziny v rámci EÚ. Boli charakterizované krajiny produkujúce zástavový materiál a krajiny s finalizáciou výkrmových zvierat a spotrebou vyprodukovanej hovädziny. Situácia v produkcii hovädzieho mäsa je značne diferencovaná. Prvých šesť krajín rebríčka (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia a Írsko) produkuje až 75 % mäsa v Európe. Avšak len 5 krajín (s výnimkou Talianska) chová 80 % mäsového dobytka v Európe. To znamená, že Taliani vyprodukujú väčšinu hovädziny, ktorú skonzumujú z dovezeného zástavového dobytka. V produkčnom diagrame Európy smerujú šípky zo všetkých krajín produkujúcich zástavový materiál do Talianska. Slovensko má na talianskom importe účasť v podobe 6 mil. €.

Článok je v origináli obohatený o ďalšie fotografie z výstavy Grüne woche.