Agrorezort s vyrovnaným hospodárskym výsledkom

Uplynulý rok by poľnohospodárstvo malo po prvýkrát od roku 1991 uzavrieť s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. Do veľkej miery sa však na tom podieľali mimoriadne dotácie, ktoré vláda v roku 2000 uvoľnila po katastrofálnom suchu na založenie novej úrody. Po dlhom čase sa tak na mnohých miestach dostali do pôdy kvalitné osivá i dostatok živín, čo sa prejavilo na pomerne veľmi dobrej úrode v tomto roku. Napriek tomu, že v roku 2001 došlo k stabilizácii úrovne rastlinnej výroby, výška hektárových úrod ešte stále zaostáva za európskou úrovňou. Tu sa však podľa odborníkov už prejavuje isté zaostávanie v šľachtiteľskom a genetickom výskume a vo vývoji, ktoré je logickým dôsledkom obmedzených prostriedkov na túto činnosť počas celých 90. rokov.

Nárast produkcie surového kravského mlieka, ku ktorému došlo takisto prvýkrát za posledné desaťročie, môže byť tiež považovaný za bod obratu v živočíšnej výrobe. Prekročiť národnú kvótu (930 mil. l) surového kravského mlieka o 20 mil. l mlieka sa podarilo predovšetkým vďaka nárastu úžitkovosti hospodárskych zvierat, ktorý je zas do veľkej miery dôsledkom dovozu kvalitných mliečnych plemien hovädzieho dobytka a tiež stabilizácii ich stavov. Udialo sa tak napriek tomu, že v tomto roku bol na Slovensku zaznamenaný prvý prípad BSE. Ku koncu roku už bolo evidovaných 5 potvrdených prípadov tohto ochorenia. Všetky sa pritom vyskytli v stredoslovenskom regióne a vždy išlo o kravy s vekom okolo 6 rokov. Dosiaľ sa nepodarilo zistiť zdroj nákazy, vyšetrovanie iba potvrdilo, že zvieratá neboli kŕmené mäsovokostnými múčkami, zato však dostávali krmivá (mliečne náhrady) pochádzajúce z krajín EÚ, kde sa neskôr potvrdil výskyt BSE.

Horšia je situácie v chove ošípaných a oviec. Slovensko bolo aj v tomto roku odkázané na dovoz bravčového mäsa, pretože poľnohospodári nedokázali naplniť požiadavky mäsovospracujúceho priemyslu na túto komoditu. Aj tu sa prejavuje dlhoročné podfinancovanie plemenárskeho vývoja a údržby chovateľských kapacít. Napriek tomu, že Slovensko je svojimi rozsiahlymi pasienkami predurčené na chov oviec, je jeho skutočná úroveň pomerne nízka. O jahňacie mäso je pritom záujem predovšetkým v Taliansku a v krajinách EÚ majú úspech aj syry z ovčieho mlieka.

Na vyrovnanom hospodárskom výsledku agrorezortu má svoj podiel aj rast farmárskych cien, ktorý prispieva k zlepšovaniu ekonomiky agrovýroby. Problémom je stále veľká diferenciácia hospodárskych výsledkov medzi jednotlivými podnikmi a regiónmi. Tu sa však už začína jasne prejavovať kvalita manažmentov jednotlivých agropodnikov. Farmárske ceny však mohli vyrásť aj pre prakticky ukončený vstup zahraničných investorov predovšetkým do mliekarní a cukrovarov, čo značne zvýšilo kvalitu produkcie, ale aj dodávateľsko-odberateľských vzťahov s poľnohospodármi. Tí môžu v čoraz väčšej miere čerpať dodávateľské úvery (odberatelia poľnohospodárskej produkcie tak do značnej miery nahrádzajú bankový sektor, ktorý neraz aj úspešné agropodniky ešte stále považujú za rizikový) a zároveň sa spoľahnúť na pravidelné platby za svoj tovar. Zahraniční investori sa pritom zhodujú v tom, že výhodou slovenskej agrovýroby je jej veľkoprodukcia umožňujúca znižovať náklady pri súčasnom zvyšovaní kvality.

Problémom ostáva príprava rezortu na vstup do EÚ. Predovšetkým pre rozpory s ministerstvom financií mešká príprava všetkých dôležitých inštitúcií, prostredníctvom ktorých budú do rezortu po vstupe do EÚ prúdiť eurodotácie. Túto skutočnosť kritizovala vo svojej hodnotiacej správe Európska komisia a pri svojej návšteve Slovenska aj komisár EÚ pre poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj a rybolov Franz Fischler. Napriek tomu má SR ambície uzavrieť negociačné rokovania o kapitole poľnohospodárstvo v priebehu roku 2002.