Agrosektor a deficit obchodnej bilancie

Nielen na agrosektor, ale aj jeho úlohu v zahraničnom obchode SR sú veľmi rôzne názory. Popri názoroch najmä z radov poľnohospodárov a potravinárov varujúcich pred podceňovaním poľnohospodárstva, pre ktorých súčasný stav obchodnej bilancie SR - keď z celkovej hodnoty deficitu zahraničnoobchodnej bilancie v 1. polroku 2001 až 27,8 % z jej 12,1-miliardového schodku je deficit agrosektora - predstavuje veľmi závažný fakt, sú aj opačné názory. Patrí k nim aj názor Štefana Burdu z Ministerstva hospodárstva SR, ktorý v článku o deficitnosti slovenskej ekonomiky Perspektívou je silný export výrobkov z domácich surovín (HN 7. augusta 2001) argumentuje, že skupiny agroproduktov tvoria len 4,7 % zahraničnoobchodného obratu SR, "...čo je v matematickom vyjadrení úroveň prípustnej štatistickej chyby a nemôžu preto zásadnejším spôsobom ohroziť obchodnú bilanciu štátu".

V tejto inak veľmi podnetnej a na informácie bohatej analýze sa však zabúda na niekoľko dôležitých vecí.

Po prvé - deficitnosť agrosektora v obchodnej bilancii SR nie je určená iba skupinami agroproduktov v tr.-I.-IV.HS Colného sadzobníka, ktoré predstavujú len 4,7 % zahraničnoobchodného obratu SR. Poľnohospodárska druhovýroba je veľmi rozsiahla a okrem poľnohospodárskeho priemyslu do nej fakticky patrí i kožiarsky priemysel, časť textilného priemyslu a najmä perspektívne aj časť priemyslu palív.

Po druhé - deficitnosť agrosektora, na tom sa zhodujú odborníci, by bolo možné pomerne veľmi rýchlo nielen znížiť, ale i odstrániť širším využitím poľnohospodárskeho potenciálu Slovenska. Možno však doplniť, že tento zahraničnoobchodný deficit agrorezortu Slovenska sa môže aj veľmi rýchlo ďalej zvyšovať.

Napr. v súčasnosti na slovenskom trhu chýba 10-tisíc ton bravčového, čo je 100-tisíc prasiat v jatočnej zrelosti. Mäsopriemysel sa usiluje o ich dovoz, dokonca s dočasným odstránením 30-percentného cla. Chýba však aj morčacie mäso a vôbec hydina, napriek rastu jej produkcie. Minister pôdohospodárstva SR Pavol Koncoš zdôrazňuje, že je možné nedostatok bravčového v priebehu roka vyriešiť. Vyžaduje to však vytvoriť na to potrebné podmienky. Podobne je však nedostatok ďalších poľnohospodárskych produktov.

Problémom je aj spôsob likvidácie predĺžených a veľmi stratových poľnohospodárskych podnikov. Najskôr ich obvykle zdecimujú exekúcie, v ktorých sa podnikom za malý zlomok ich skutočnej ceny predá najlikvidnejší a najpotrebnejší majetok - dopravné prostriedky a ďalšie stroje, kancelárska technika atď. Potom sa predajú chovné zvieratá tak, že za tržby za ne (zvyčajne za predaj na bitúnok) sa vyplatia mzdy a ak zostane, aj odstupné tým zamestnancom, resp. členom družstva, ktorí takto prišli o prácu. Čo zostane - maštale, silážne jamy, hnojiská a ďalšie agronehnuteľnosti sa potom dlho ponúkajú v dražbách, až ich nakoniec skúpia niektoré obchodné spoločnosti za nepatrný zlomok ceny. Trvá dlho, než sa na týchto poľnohospodárskych podnikoch čo len obnoví poľnohospodárska výroba. Ich produkcia však potom chýba.

Výsledkom je, že terajšie pasívne saldo zahraničnoobchodnej bilancie s agroproduktmi SR sa môže aj veľmi rýchlo zvýšiť, pokiaľ sa bude agrosektor ďalej podceňovať a nebudú sa pre neho naozaj vytvárať potrebné podmienky.

Deficit agrosektora môže byť dokonca nebezpečnejší než obávaný deficit dovozu ropy a plynu. Ten sa síce tiež v 1. polroku tohto roka zvýšil oproti tomu istému obdobiu predchádzajúceho roka, a to až o 6,6 mld. Sk, teda o viac než polovicu oproti deficitu zo zahraničného obchodu s agroproduktmi, ale veľmi podstatne ho znižujú príjmy z tranzitu. Na rozdiel od agrorezortu pokračovanie tohto deficitu zvýšením cien ropy a plynu nateraz toľko nehrozí.

Po tretie - agrorezort sa významne podieľa aj na hrozbe rastu kurzových rozdielov ako deficitotvorného faktoru. Na rozdiel od obchodu s ropou a plynu sa však obchody s agroproduktmi zväčša neuskutočňujú v USD, ale v eurách. S očakávaním, že bude hodnota eura narastať, sa však nebezpečie rastu tohto deficitu zahraničného obchodu podstatne zvyšuje.

Preto je naozaj už potrebné skoncovať s podceňovaním agrosektora. Š. Burda správne v závere svojej analýzy zdôrazňuje: "Z perspektívneho hľadiska je oprávnené budovať silný exportný program na báze domácich surovín (zrejme drevo), ktorý by na vysokej úrovni trvale zhodnocoval v exporte slovenské potenciálne zdroje a pridanú hodnotu."

Iba zhodnocovanie dreva však problémy deficitu zahraničného obchodu SR nevyrieši. Na ich riešení sa však môže významne podieľať celé pôdohospodárstvo ako rezort s bázou domácich surovín.